Štvrtok Pánovej večere
Čo znamená byť kresťanom? Dnešné evanjelium odkrýva ďalšiu z odpovedí na túto otázku, Ježiš nám dáva príklad služby.
"Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti." Neprestáva ma udivovať tento veľkolepý Jánov úvod. Vždy sa nadchnem a čakám, čo bude ďalej. Ján udržuje čitateľa v napätí: "Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa." A za veľkolepým úvodom nasleduje zdanlivo banálna správa: "Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný." Slúžil.
Židovským poslucháčom ten úvod musel pripadať ešte vznešenejšie ako nám. Pretože Ježiš tu koná ako veľkňaz, ktorý má vstúpiť do svätyne. "Vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza,"obradne vstáva, zoblieka si rúcho, berie si plátennú zásteru, opáše sa... Veľkňaz, ktorý mal na Deň zmierenia vstúpiť do svätyne, sa musel najprv obradne vykúpať, potom si, stále ako súčasť obradu, obliekol špeciálne na túto príležitosť pripravené ľanové rúcho. Keď skončil obetu vo svätyni, znova sa vykúpal, obliekol si iný odev a ľanové rúcho zostalo vo svätyni... V Knihe Leviticus čítame "o smrti dvoch Áronových synov, ktorí zomreli, keď (neprístojne) predstúpili pred Pána" (Lv 16,1).
Ježiš teda aj tu koná ako veľkňaz, zďaleka nejde len to, aby sa učeníci cítili pri hostine dobre. Keď skončil, prezliekol sa, sadol si a povedal: "Chápete, čo som vám urobil?"
Čo to znamená byť kresťanom? Ježišova odpoveď je zrejmá. "Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám." Neoddeliteľnou súčasťou identity kresťana je služba.
Dnes som trochu premýšľal nad slovom slúžiť. Nebudem sa pokúšať o amatérsku etymológiu, ale jedna podobnosť je zrejmá. Čo to znamená slúžiť? SpoLU ŽIŤ. Služba, ktorá je súčasťou identity kresťana, nie je službou otrokov, "nástrojov" v rukách svojich pánov. Nie sme otroci, ani Ježiš nebol otrokom svojich učeníkov. Kresťanská služba sa skôr podobá službe v rodine.
Veď kto je to manžel? To je muž, plne v službe svojej milovanej. Kto je to mama? Je to žena, ktorá sa darovala do služby svojej rodiny. Pretože miluje. Sú chvíle, keď sú mamy unavené, nervózne, nepokojné alebo nahnevané a na okamih sa možno "vypne" ich nežnosť, miernosť a citlivosť. Ale ani v takej chvíli neprestávajú slúžiť. Služba je prejavom ich lásky, ktorého sa nevzdajú dokonca ani vtedy, keď na tie ostatné už nemajú síl.
Byť kresťanom znamená hovoriť jazykom služby, s ostatnými kresťanmi spolu žiť a slúžiť. Veď Ježiš nám dal aj pri poslednej večeri príklad. Aby sme aj my robili podobne.
Súčasťou liturgie svätej omše na pamiatku Pánovej večere je aj prinášanie obetných darov pre chudobných. Aj to je prejav našej služby, to, že si niečo odriekneme, aby sme mali čo priniesť, to že svoje dary prinesieme pred oltár, to, že ich potom delíme tým, čo sú na tom biednejšie než my. Ako Kristus Ježiš.
