Čo znamená byť kresťanom? Evanjeliá Palmovej nedele (evanjelium na sprievod a pašie) nám odkrývajú prvú z odpovedí: Byť kresťanom znamená byť (kráčať, napredovať, putovať...) spolu s inými kresťanmi. Ježišovou cestou, vedení Duchom Svätým, s jasným cieľom, ktorým je Dom Otca.
K ďalším odpovediam nás povedú evanjeliá. To štvrtkové v tomto zmysle hovorí o službe a piatkové o svedectve. Keď sa napokon v tomto zornom uhle zadívame na Veľkonočnú vigíliu, zbadáme, že počas celej liturgie vlastne spolu kráčame, slúžime a svedčíme. Spoločenstvo, služba a svedectvo vlastne tvoria slávenie. Byť kresťanom, to znamená spolu s ostatnými kráčať, slúžiť, svedčiť a sláviť.
Cirkev hovorí, že "na náležité slávenie Veľkonočného trojdnia je potrebný dostatočný počet posluhujúcich laikov, ktorých treba dôkladne poučiť o tom, ako majú vykonávať svoju službu." A dodáva, že "slávenia Veľkonočného trojdnia sa majú konať... len tam, kde sa môžu konať dôstojne, čiže s účasťou veriacich, s dostatočným počtom posluhujúcich a s možnosťou spevu aspoň niektorých častí." (RM s. 279)
Mnohé z toho sa asi tento rok nenaplní. Za posledné dva roky sa toho veľa zmenilo. Vypadli sme z rytmu, popretŕhali sa väzby. Niektorí veriaci sa nám vytratili z kostolov, objavujú sa iní, ktorí sa stali súčasťou komunity až v kovidovom čase a netušia, ako to tu na sviatky chodí. V niektorých farnostiach sa vymenili kňazi a tí noví nemali moc možností vybudovať vzťahy... Do toho zopár zmien v misáli, ktoré sú kľúčové, no zbadáme ich až na poslednú chvíľu.
Pred pandémiou sme spoliehali väčšinou na miništrantov, dnes však v mnohých kostoloch chýbajú, je ich len málo, alebo nemajú dosť skúseností.
Keby sme boli striktní, vo viacerých farských, o filiálnych kostoloch ani nehovorím, by sme tento rok vôbec Veľkonočné trojdnie neslávili.
Napriek tomu sláviť budeme. A to je dobré. No musíme všetci pre to niečo urobiť, každý koľko môže, vie a vládze. Teraz nie je čas na spoliehanie sa na iných. Je čas hľadať spôsob, ako a čím prispieť k tomu spoločnému kráčaniu.
Myslím, že mnohým hneď napadne niečo v zmysle: "Ale ja to neviem, ja som to ešte nikdy nerobil..."
Keď som pripravoval na dnešnú nedeľu katechézu pre deti, všimol som si toho oslíka z evanjelia na sprievod. Ježiš poslal učeníkov a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!"
Osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Možno bolo primladé, možno prislabé, možno príliš obyčajné, alebo ho doteraz nikto nepotreboval, lebo tu boli vždy tí lepší, silnejší, statnejší, odolnejší a krajší...
Ale Kristus ho potreboval. Práve toto osliatko, na ktorom ešte "nikdy nijaký človek nesedel." To o ňom kázal učeníkom, aby majiteľom povedali: "Pán ho potrebuje." Mimochodom to slovo "Pán" tu znamená "Boh".
Nedaj na svoj strach, bázeň, pocity, obavy z toho, čo si iní pomyslia, nedaj ani na svoju pohodlnosť alebo ľahkovážnosť. Staň sa tým, kto ponesie Krista. Možno ponesieš kríž alebo sviecu. Možno tvojimi ústami zaznie Božie slovo, keď budeš čítať niektoré z čítaní. Alebo to budú práve tvoje ruky, ktoré prinesú na oltár obetné dary...
Možno vieš o niekom, kto by sa hodil na niektorú zo služieb, ktorú komunita potrebuje, no on sám nemá odvahu prísť. Choď za ním ako išli tí dvaja učeníci, povzbuď ho, pozvi, pomôž mu rozviazať puto strachu, predsudkov, obáva, neistoty... a priveď ho k Ježišovi.
"Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte." Možno bude tvoja služba praktická a budeš to práve ty, kto pred slávnosťou vytepuje koberec v kostole, alebo kto po slávnosti umyje podlahu. Tvoja služba je službou tých, čo prestierali na cestu svoje plášte.
"Keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha..." Tvoj hlas je nenahraditeľný, aj to je služba. Tvoj spev (nezabudni si zobrať na liturgiu spevník), tvoje odpovede.
 |
| www.ethnos.gr |
