Veľkonočná vigília
Hoci je Evanjelium podľa Matúša najdlhším zo všetkých, samotnému zmŕtvychvstaniu a nanebovstúpeniu venuje autor len krátku, dvadsiatu ôsmu kapitolu. Nezaťažuje nás neistotou žien, ťažkopádnosťou apoštolov ani pochybnosťami Tomáša. Informuje nás len o tom, čo potrebujeme vedieť, a dáva stručné a jasné povely.
Informácie:
- Skončila sa sobota.
- Na úsvite prišli k hrobu ženy a zjavil sa anjel.
- Ten spôsobil hotové zemetrasenie, otvoril Ježišov hrob, vystrašil strážnikov a potom sa po dobre vykonanej práci posadil na kameň, ktorý odvalil.
Nasledujú pokyny adresované ženám, ale vlastne aj nám:
- Nebojte sa! – „Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal.“
- Pozrite sa! – „Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.“
- Bežte! – „Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘“
A ony premohli strach – nevieme, či zo zemetrasenia, anjela, vojakov alebo prázdneho hrobu – „rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.“
Stretnutie
Napokon nás Matúš informuje, že ženy sa nestretli len s anjelom, ale aj s Ježišom. Najviac ma však fascinuje, že k stretnutiu s ním došlo práve vtedy, keď prekonali strach, vyšli z hrobu a rozbehli sa svedčiť o tom, že žije. Až vtedy „im išiel v ústrety a oslovil ich.“
Neboj sa, pozri sa, vyjdi z hrobu a choď svedčiť o Ježišovi. To sa anjelovi ľahko povie. Lenže v tom poslednom nemáme ani zďaleka takú prax ako on. Aj preto otec biskup Tomáš vyhlásil pred dvoma týždňami v našej diecéze Rok Vendelína Javorku. Je to pre nás príležitosť učiť sa od tohto veľkého misionára, ako byť Kristovými svedkami – misionármi, každý tam, kde žijeme. Lebo svedectvo o Kristovi je dôležitým krokom k stretnutiu s Ním, ktoré nikdy neskončí.
Chceš sa stretnúť s Ježišom? Neboj sa, pozri sa, vyjdi z hrobu a choď svedčiť o tom, že On je živý. Je veľmi pravdepodobné, že Ježiš ti už ide naproti. Takže čím rýchlejšie pobežíš, tým skôr ho stretneš.
