Štvrtok Pánovej večere
Evanjeliá Palmovej nedele nás previedli Ježišovou cestou Veľkého týždňa od slávnostného vstupu do Jeruzalema až po smrť na kríži a hrob. Mohli sme tak sledovať, kam až je Ježiš pripravený ísť. A stavia nás to pred otázku, ako ďaleko sme ochotní na tejto ceste zájsť s Ježišom my sami.
Kam až je ochotný ísť Ježiš? Ján to v dnešnom evanjeliu vyjadril slovom krajnosť: „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“
„Chápete, čo som vám urobil?“ pýta sa Ježiš. „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Umývaním nôh nám dal príklad krajnosti.
Že to bola krajnosť, to vidíme z Petrovej reakcie. Sám by zrejme ochotne umyl nohy Ježišovi aj ostatným. To by asi vnímal ako povinnosť, nie ako krajnosť. Koniec koncov sa zdá, že pri Poslednej večeri sedel na mieste služobníka, takže umývať nohy, to bola jeho úloha. No Ježiš je predsa Pán a Učiteľ, ten má predsa dôležitejšie poslanie...
A potom je tu Judáš. Ježiš mu umýva nohy s rovnako ako ostatným, hoci vie, že diabol už má už s ním svoje plány.
Si ochotný v láske až do krajnosti? Ešte ďalej, ako sa ti chce, ako vládzeš, možno dokonca ešte ďalej, ako ti to dáva zmysel? To je tá otázka. Obrazne povedané: umývať nohy aj ľuďom, ktorí si ťa nevážia, nechápu ťa, nezaujímajú sa o teba, nenapĺňajú tvoje potreby, alebo ťa dokonca zrádzajú.
Otec biskup Tomáš minulú nedeľu vyhlásil v našej diecéze Rok Vendelína Javorku, misionára, ktorý miloval do krajnosti. Kus života pripravoval seba aj druhých na misie v Sovietskom zväze. Ale keď sa tam konečne dostal, krátko nato ho zatkla tajná služba, rozbehla sa mašinéria vyšetrovania, nátlaku a mučenia. A potom ho bez riadneho súdu poslali na desať rokov na Sibír, do Gulagu – trestaneckej kolónie. Tam rozhodne nemohol slúžiť ako misionár. Ak chcete získať predstavu o tom, ako to v tých sovietskych koncentrákoch vyzeralo, odporúčam knihy Jeden deň Ivana Denisoviča alebo Súostrovie Gulag od Alexandra Solženicyna. Inak existuje aj kniha Päť dní Vendelína Michajloviča, ktorá rozpráva práve o Javorkovi. Jeden deň je venovaný aj životu v sovietskom tábore.
A keď mal niečo vyše šesťdesiatročný páter Javorka tak podlomené zdravie, že nemohol chodiť na ťažké práce mimo tábora, prideľovali mu tie najpodradnejšie služby priamo v tábore. Robil ich. Veď Ježiš mu dal príklad. Vtedy mu to možno nedávalo žiaden zmysel. Ale to neznamená, že to zmysel nemalo. Kto vie, koľkých ľudí práve jeho príklad trpezlivého znášania neprávosti pomohol zachrániť pre nebo.
Ježiš miloval do krajnosti. Aj Judáša. A ty? Ako ďaleko si ochotný zájsť na Ježišovej ceste?
