Pôst-06NEA
Evanjeliové texty Palmovej nedele – evanjelium, ktoré čítame na začiatku sprievodu s palmami, a pašie (tento rok sú oba úryvky z Evanjelia podľa Matúša) – sú evanjeliom cesty. Ježiš je na ceste, my putujeme s ním. Tá cesta má niekoľko etáp. Pri každej to niekto z protagonistov vzdá, odpadne, zradí, zaprie alebo utečie...
Kam až je na tejto ceste ochotný zájsť Ježiš, to dnes už vieme: je to ten moment, keď „Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu“. Ďalej to nešlo. Otázka znie, ako ďaleko sme ochotní zájsť my – ty a ja.
Zástupy, ktoré volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“, to s ním vzdali už v Palmovú nedeľu. Sklamal ich nádeje. A čo ty? Si ochotný ísť s ním ďalej aj v situácii, keď Ježiš nenapĺňa tvoje očakávania?
Judáš to s ním vydržal až do Zeleného štvrtka a Poslednej večere. Kňazstvo a Eucharistia, to bol ten bod, v ktorom sa s Ježišom rozišiel. Iní naznačujú, že išlo o peniaze. A ty? Ako zareaguješ na jeho: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo“? Zoberieš, zješ a pôjdeš s ním ďalej? A čo keď ťa to bude niečo stáť?
Apoštoli vydržali po Getsemanskú záhradu. Ale tam mentálne aj fyzicky odpadli. Možno prvýkrát potreboval ich podporu. Prosil ich: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Ale keď sa o chvíľu vrátil, našiel ich spať – oči sa im zatvárali od únavy. A keď prišla tá násilnícka banda, „vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa“. A ty? Pôjdeš ďalej aj napriek strašnej únave? Aj za cenu rizika?
Vlastne nie všetci. Peter došiel až na veľkňazovo nádvorie. Ale tam aj jeho paralyzoval strach. A čo ty? Si ochotný ísť ďalej, hoci aj so strachom?
Chvíľu s ním držal aj Pilát. Ale keď videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vzdal to. Si pripravený s ním ísť, aj keď sa zdá, že nič nedosiahneš?
Ale aby som nebol len negatívny: v tom príbehu je veľa pozitívneho.
- Napríklad tam boli a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.
- A v tých kritických momentoch, keď už Ježiš nevládal, prešiel kus cesty s ním Šimon z Cyrény. Neochotne, ale nakoniec bol určite rád, že ho prinútili.
- Alebo Judáš: keď videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ja viem, že nedopadol najlepšie. Ale tá jeho ľútosť sa určite počíta.
- Alebo stotník, ktorý – nech bol akýkoľvek – keď to všetko videl, vyznal: „On bol naozaj Boží Syn.“
Kam až si ochotný ísť s Ježišom? Nemusíš odpovedať hneď, nechaj si na premýšľanie celý Veľký týždeň.
