Rodinná katechéza / Oči, srdce, chlieb

Biblická katechéza, III. veľkonočná nedeľa, rok A

Na stiahnutie:

  • Metodika a pracovný list (pdf)
  • Prezentácia (pptx, canva)
  • Staršia verzia katechézy (2020)

Úvod

  • Prezentácia, SN_02.

Každú veľkonočnú nedeľu počúvame a ďalej odovzdávame tú najlepšiu správu, akú môžu ľudia počuť: „Ježiš žije!“ 

  • SN_03.

Mária Magdaléna utekala od hrobu, aby to mohla povedať apoštolom. Tomáš, keď konečne uveril vlastným očiam, povedal o Ježišovi: „Pán môj a Boh môj!“ A dnes budeme čítať príbeh dvoch učeníkov, ktorí keď to zistili, utekali v noci 12 kilometrov len preto, aby apoštolom povedali: „Videli sme Pána!“ 

Evanjelium

  • SN_04-07. Lk 24,13-35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Katechéza

  • SN_08. Začneme otázkou: Čo majú spoločné Magdaléna, Tomáš a emauzskí učeníci? Všetci najskôr nevideli alebo nepoznali Ježiša. Ale potom ho konečne zbadali…
  • Deti priradia výroky ku postavám.

Tomáš nevidel Ježiša, pretože oči jeho srdca zostávali zatvorené. Neveril. To on povedal: „Ak neuvidím, neuverím!“

Mária Magdaléna si dokonca Ježiša pomýlila so záhradníkom. Jej oči boli zastreté smútkom, asi veľa plakala. Ale keď ju Ježiš oslovil menom, hneď vedela, že je to on.

Ani emauzskí učeníci nespoznali Ježiša. A pritom išiel s nimi kus cesty a celý čas sa s nimi rozprával. To preto, že ich oči zastrel strach. Báli sa, aby aj ich nezatkli, preto utekajú z Jeruzalema.


  • SN_09. Kedy sa otvorili oči emauzských učeníkov? Nechajte deti doplniť chýbajúce slová podľa obrázkov a zodpovedať otázku.

Až keď Ježiš sedel s nimi pri večeri, keď vzal chlieb, lámal ho a rozdával presne ako pri poslednej večeri, až vtedy si uvedomili, že je to on.

  • SN_10-11. Doplňovačka. 

Vtedy si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 

  • SN_12.

Učeníci to spočiatku netušili, ale v ten deň spoznali Ježiša pri svätej omši. Presne ako my.

  • SN_13.

Najprv boli ich oči tak zastreté strachom, že Ježiša ani nespoznali, keď sa ku nim priblížil. Pravdupovediac vyzerá to tak, že sa cestou spolu dokonca hádali a kričali po sebe. 

Aj my sme niekedy nahnevaní, smutní, ustrašení, neporiadni… A to všetko spôsobuje, že poriadne nevidíme Ježiša, nespoznávame ho napríklad v druhých ľuďoch. A preto na začiatku svätej omše vždy prosíme o odpustenie. Hovoríme: „Vyznávam všemohúcemu Bohu i vám, bratia a sestry, že som veľa zhrešil myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého…“

  • SN_14.

Ježiš kráčal s nimi a vysvetľoval im Sväté písmo. A oni počúvali presne tak isto, ako my počúvame pri svätej omši prvé čítanie, žalm, druhé čítanie, evanjelium, homíliu…

  • SN_15. 

Potom ho pozvali ku stolu a keď Ježiš lámal chlieb, spoznali ho. Pri svätej omši hovorí kňaz nad chlebom tie isté slová ako Ježiš. Hoci naše oči vidia chlebík, očami viery vidíme Ježiša. Preto vtedy kľačíme tak, ako si kľakol Tomáš, keď videl Pána.

  • SN_16.

Keď učeníci pochopili, že to je Ježiš, chceli, aby to vedeli aj ostatní. Preto sa hneď zobrali a hoci bola noc, boleli ich nohy a cesta bola ďaleká, vrátili sa do Jeruzalema aby apoštolom povedali: „Videli sme Pána!“ Aj to sa učíme od nich, keď na konci svätej omše počujeme povzbudenie: „Choďte v mene Božom!“ 

Pracovný list

Vyznač farebne cestu, ktorou prešli naši učeníci, zvýrazni písmená na ceste a vymaľuj červenou učeníkov, ktorí utekajú do Jeruzalema.

Obrázky

  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=5370
  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=9512
  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=9513
  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=10866

Publikácie a pomôcky