Pôst-05 ŠT
"Zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu." Fíha, tento týždeň už tretíkrát. A to je iba štvrtok. Začalo to v nedeľu ženou, ktorú pristihli pri cudzoložstve. Pokračovalo to v pondelok Zuzanou, ktorú krivo obvinili dvaja nemravní dedovia. A zajtra kamene opäť len tak tak minú Ježiša podobne ako dnes.
"Zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu." V prvej chvíli mi napadlo, kde sa tam toľké kamene berú. Predsa len sa to celé udialo v chráme. Jasné, to nie je kostol, je to komplex budov, nádvorí, stĺporadí... Ale aj tak by jeden čakal, že tam bude poriadok a nie že sa tam povaľujú kamene. Iba ak...
1. Pokus kameňovať cudzoložnú ženu i nápad kameňovať Ježiša o ktorom sme práve počuli, majú veľa spoločného. Napríklad kapitolu, o žene sa hovorí na začiatku a dnešný príbeh je zase na konci ôsmej kapitoly Jánovho evanjelia. Spoločné je aj miesto - chrámový areál. A Ján to zapísal tak, aby nám napadlo, že sa obe udalosti udiali v jeden deň, ba že na seba nadväzujú. Či to tak bolo naozaj, alebo je to vec Jánovej kompozície, to nie je teraz dôležité.
2. Podstatné je aj to, čo tie dva príbehy spoločné nemajú. A to sú osoby, potencionálni kameňovači. Ženu chceli kameňovať farizeji a zákonníci. No tí sa po výzve aby prvý začal ten, čo je bez hriechu, jeden po druhom potichu vytratili. O tých, ktorí chcú kameňovať samotného Ježiša, hovorí Ján ako o židoch, "ktorí mu uverili".
A tak tu máme farizejov a zákonníkov, ktorí si priniesli kamene, ale potom sa vytratili. A iných židov, takých, čo Ježišovi uverili, v ktorých sa teraz niečo zlomilo a už mu neveria.
3. Kde nabrali tie kamene? Niektorí umelci s obľubou nechávajú Ježiša so ženou samých, len s kameňmi, voľne pohodenými okolo. Chcú nám tým povedať, že farizeji a zákonníci sa zriekli svojej túžby lynčovať ženu a že slová "choď a už nehreš" adresované jej, zobrali aj sami vážne.
No potom prišli iní, paradoxne tí, ktorí mu uverili, a práve oni, nie farizeji a zákonníci, "zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho."
Čo nám to hovorí? To už nechám na vás, na tiché rozjímanie. Mne napadli dve myšlienky:
- Nenechávaj kde kade pohodené svoje hriechy, nikdy nevieš, kto ich zodvihne a použije proti druhému.
- To, že sme uverili Ježišovi, nás nerobí imúnnym dokonca ani voči túžbe kameňovať samotného Ježiša. Učí nás to pokore v nazeraní na seba a miernosti pri súdení druhých. Ak už teda vôbec musíme súdiť.