 |
| www.chausa.org |
Minulú nedeľu sme pri svätej omši čítali podobenstvo o milosrdnom otcovi a jeho dvoch synoch, mladšom márnotratnom a staršom urazenom či ľahostajnom. Hlavne čo sa týka toho staršieho, príbeh zostal akoby otvorený. Starší syn trucuje, otec vyjde pred dom a prehovára ho, aby vstúpil. Čo nakoniec urobil a ako sa zachoval, to sa ale už nedozvieme.
V dnešnom evanjeliovom rozprávaní ho stretáme znova, tentoraz už nie obrazne v podobenstve, ale v reálnej podobe. A to hneď v dvoch verziách. To všetko preto, aby sme nezostali len pri peknom príbehu, ale aby sme sa naučili podobenstvo aplikovať.
Starší syn, verzia 01: "Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali: 'Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?' Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať." Otec z podobenstva by im asi povedal: "Chlapci, toto je vaša sestra. Skutočne ju chcete zabiť? Pristihli ste ju, výborne, dúfajme, že je to pre ňu dostatočné ponaučenie, verím, že už to nikdy nespraví. Ale mali by ste si pohovoriť aj s jej manželom a pomôcť im dať to všetko do poriadku..."
Ježiš to vyjadril hutnejšie: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." Ešte chvíľu trucovali, no potom sa jeden po druhom, trochu zahanbene, vytratili. Možno išli prehovoriť do duše jej manželovi, o ktorom celé mesto vedelo, že sa k nej od začiatku správa ako grobian.
Ježiš to vyjadril hutnejšie: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." Ešte chvíľu trucovali, no potom sa jeden po druhom, trochu zahanbene, vytratili. Možno išli prehovoriť do duše jej manželovi, o ktorom celé mesto vedelo, že sa k nej od začiatku správa ako grobian.
Nie, nejde tu o zakrývanie viny, tá žena urobila niečo strašné. A zlo jedného sa nezmenší tým, že poukážeme na zlo iného. Zločin jednej krajiny, ktorá vedie nespravodlivú, barbarskú vojnu voči svojim susedom, nie je menší len preto, že aj iné krajiny sa správali barbarsky a zločinne. Ide o hľadanie riešenia.
Keď hovoria, že Mojžiš im "v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať", hovoria pravdu. To bol štandardný postup, a netýkal sa len cudzoložstva. Rovnako mali postupovať aj v prípade márnotratného syna. Nie preto, že bol hlúpy a premrhal peniaze.
Pretože tak ako tá žena potupila svojho manžela a rodinu, mladší syn z podobenstva potupil svojho otca a svoju rodinu. Žena cudzoložstvom, márnotratný syn tým, že žiadal otca o podiel na majetku, ktorý mu patrí. Nuž nepatrilo mu nič, kým otec žije, nemajú synovia na dedičstvo žiaden nárok. A takáto požiadavka by bola hrubým porušením štvrtého prikázania. "Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!" Ak by sa ľudia v dedine dozvedeli o jeho drzosti, dlho by nežil, mladého by bez pardónu ukameňovali. Preto sa tak rýchlo odsťahoval, preto sa bojí vrátiť, preto sa otec tak veľmi ponáhľa, aby ho obliekol, dal mu prsteň a urobil hostinu.
Prečo im to tak Mojžiš prikázal? Pretože nepoznali iné riešenie. Zákonníci sa odvolávajú na príkaz z knihy Deuteronómium: "Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela." Prečo? Aby sa ukojila túžba po pomste ohrdnutého manžela? Vôbec nie. Aby bolo amputované zlo, s ktorým si inak nevedeli rady. Pretože zlo je nákazlivé. A je ako rakovina, ktorá metastázuje kde sa dá.
Lenže starší syn z podobenstva i zákonníci a farizeji z príbehu, sa podobajú skôr na sadistického lekára, ktorý by mal v tom oháňaní sa skalpelom zbytočne veľkú záľubu.
Tí druhí našťastie, svoje aj ženino, svoju zvrhlosť pochopili a "jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku."
A potom je tu starší syn, verzia 02. To je Ježiš, ktorý hľadá stratených a "prijíma hriešnikov a jedáva s nimi", ako mu to vytýkali farizeji minulú nedeľu. Aj on sa môže odvolávať na Písmo, napríklad na Izaiáša z dnešného prvého čítania, cez ktorého Boh hovorí: "Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?" Boh tvorí nový zákon, v ktorom už zlo nemusí byť vždy amputované, pretože prichádza liek, chemoterapia, či presnejšie Kristoterapia. Nový spôsob, ako odtrániť zlo zo svojho stredu.
Modlitby pôstnych nedieľ nám opakovane pripomínali, že na svete je vďaka Kristovi celá škála účinných liekov proti hriechu, pôst, modlitba, skutky kresťanskej lásky; Eucharistia a sviatosť zmierenia...
Chceš vyliečiť druhých z hriechu cudzoložstva či potupovania vlastnej rodiny? Kolekta Tretej pôstnej nedele to hovorila jasne: "Pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu." Výhodou je, že to je liek, ktorý účinkuje aj vtedy, keď ho neužíva pacient, ale ľudia okolo neho.
Potrebujeme nové nadšenie. Nie pre amputáciu, ale pre liečenie. Nie pre vyháňanie a odvrhovanie hriešnikov, ale pre hľadanie a prijímanie bratov a sestier. Tak nejako sa dá pochopiť aj dnešná kolekta:
Prosíme ťa, Pane a Bože náš, pomôž nám nadšene žiť v tej láske, ktorou tvoj Syn Ježiš Kristus svet miloval a na kríži sa zaň obetoval. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
