Čo sa dnes stalo?

Veľkonočná nedeľa

Dnes budem neoriginálny a začnem podobne ako na Veľký piatok. Čo sa vlastne dnes stalo? Zemetrasenie, prázdny hrob, skorumpovaní strážcovia zákona, ženy, ktoré sa boja povedať, čo videli, Magdaléna, ktorej nikto neverí, Peter a Ján, ktorí bežia k hrobu... A to hlavné: Kristus vstal z mŕtvych. To áno. Ale čo sa týmto všetkým stalo? 

Aby sme nezostali len pri príbehu, Cirkev vložila odpoveď do modlitby dňa: "Bože, ty si nám dnešného dňa Kristovým víťazstvom nad smrťou otvoril bránu do večnosti." To je to, čo sa stalo a zároveň aj dôvod našej radosti: "Preto s radosťou slávime jeho zmŕtvychvstanie," pokračuje modlitba. A končí prosbou: "Obnov nás Duchom Svätým, aby sme povstali k novému životu." Máme tu štyri veci:

1. Dnes. "Bože, ty si nám dnešného dňa..." Nie pred 2000 rokmi, ale dnes. Pretože liturgia je sprítomnením tej spásnej udalosti. Pomôžem si trochu naivným príkladom: Všade okolo je dnes 4. apríl 2021, ale tam, kde slávime svätú omšu je v čase liturgie úplne iné dnes, to dnes Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, dnes Kristovho víťazstva. Dnes je dôležitý deň.

2. Brána. "Otvoril bránu do večnosti." Prvotný hriech nakazil celé stvorenie a jeho výsledkom bol tisícročia trvajúci locdown. Nie zákaz vychádzania, ale zákaz vchádzania. Nikto z domácnosti tohto nakazeného sveta nemohol vstúpiť do neba. Nech človek žil akokoľvek dobre, jeho údelom po smrti bolo čakanie pred zatvorenou bránou. Starovekí Židia tomu hovorili šeol, Gréci hádes a Egypťania stavali svojim mŕtvym pyramídy ako alternatívu. Problém nebol v tom, že by sa nebo bálo nákazy. Problém bol v tom, že človek nakazený dedičnou vinou nemôže v nebi prežiť ani minútu. Ježišova zástupná smrť za všetkých ľudí minulosti, prítomnosti a budúcnosti ten "vírus" v človeku zabila. Vo vyznaní viery hovoríme, že zostúpil k zosnulým, doslova do toho šeolu, a (podľa starobylej tradície) prebudil k večnému životu spiaceho Adama a všetkých zomrelých. A vystúpil na nebesia, aby z vnútra "otvoril bránu do večnosti." 

3. Dôvod. To je dôvod oslavy, "preto s radosťou slávime jeho zmŕtvychvstanie." Nie kvôli tomu, že to je výnimočné. To síce je. A už vôbec nie kvôli vajíčkam, zajačikom, kuriatkam a jari. Hoci ani proti jari by som nič nemal. No to dnes je to výnimočne užitočné, pretože to znamená koniec nebeského locdownu.

4. Prosba. A na záver modlitby vložila Cirkev prosbu: "Obnov nás Duchom Svätým, aby sme povstali k novému životu." Boh to robí, obnovuje nás svojim Duchom. O päťdesiat dní budeme sláviť ďalšie dnes, dnes Zoslania Ducha Svätého.
Ale zároveň je v tom aj naša úloha: "Aby sme povstali k novému životu." Boh nám dáva svojho Ducha. Ale ak nechceme, nikto nás neprinúti vstať. 
Je to ako s covidom. Ja som napríklad tento rok prvý krát v živote nebol na dovolenke na Kanárskych ostrovoch kvôli pandémii. Vlastne som tam nebol nikdy, ale predtým to nebolo kvôli covidu ale preto, že na to nemám peniaze a že ma to vôbec neláka.

Brána je otvorená, Boh nás obnovuje skrze Ducha Svätého, a už je len a len na nás, či povstaneme k novému životu. A mimochodom aj tu platí to dnes, ani s tým povstaním k novému životu netreba čakať až do smrti. Toto tu má síce k nebu ďaleko, ale čo to môžeme vylepšiť snahou, aby bolo ako v nebi, tak i na zemi. Amen.