Spomienka na Všetkých zosnulých veriacich
„Bár by moje slová boli napísané,“ hovorí Jób v dnešnom prvom čítaní. Keď spomína knihu, nemá na mysli papier a ofsetovú tlač. Túži, aby jeho slová pretrvali, nech sa deje čokoľvek: „Bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrýpané do skaly.“ Papier sa rozpadne, atrament vybledne, no nápis vytesaný do skaly môže pretrvať stáročia.
Jób túži zanechať svedectvo o svojej nádeji: „Môj vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom; a hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím.“ V týchto slovách počujeme túžbu po Bohu, ktorá siaha ďalej než za hranicu smrti.
Biblické čítania dnešnej spomienky nás povzbudzujú obnoviť vieru „že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás“, ako počúvame v druhom čítaní. Dnes túto nádej zvlášť vyslovujeme vo vzťahu k tým, ktorí zomreli a takpovediac nás predišli do večnosti.
Nedávno som objavil jednu pieseň. Chytľavá melódia, kvalitná hudba, výborne zvolené nástroje. A potom som sa započúval do textu. Najprv to vyzeralo na ľúbostnú pieseň. No keď prišiel refrén, uvedomil som si, že hovorí o viere v život po smrti:
Jób chcel svoju nádej vyjadriť slovami vyrytými do kameňa, možno do nápisu na hrobe. Dávid ju vložil do žalmu a Pavol do povzbudenia veriacim v Korinte.
A ty? Ako vyjadruješ svoju vieru vo vzkriesenie a večný život?
V týchto dňoch túto vieru vyznávame aj tým, že prichádzame na cintoríny, intenzívnejšie sa modlíme za zosnulých a môžeme získať odpustky, ktoré obetujeme za nich.
Zvyčajne stojíme pri hroboch ľudí, ktorých sme poznali a ktorí nám boli blízki. No Božiu milosť neobmedzujeme iba na nich. Keď sa modlíme: „Odpočinutie večné daj im, Pane,“ nemusíme Bohu predkladať zoznam mien. Modlíme sa za zosnulých a zverujeme ich jeho milosrdenstvu. Aj to je prejav viery: veríme, že Boh vie najlepšie.
