Slávnosť Všetkých svätých
Ste spokojní so svetom, v ktorom žijeme? Uponáhľaní, nestíhajúci, nervózni... Vo svete, kde malé deti vyťahujú nože a o niečo väčšie deti rabujú obchody a podpaľujú autá. Kde tí, čo majú byť zodpovední za spoločné dobro, bezostyšne rozhadzujú a zrejme aj kradnú?
Ešteže máme slávnosť Všetkých svätých. Je to dôležitá pripomienka, aby sme hľadali svätosť. Svoju, aj tých druhých.
Aby bolo jasné: svätosť nie je dokonalosť. Len jeden jediný je dokonalý, náš Boh. Nikto z tých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor svätosti, bezchybný nie je. Chyby a zlyhania, žiaľ, k nám patria. Jasné, v hagiografiách svätcov sa im nevenuje veľa pozornosti. Ale to je len preto, že tento druh životopisov nemá za cieľ poskytnúť vyčerpávajúce informácie, ale inšpirovať, motivovať a povzbudzovať k hľadaniu svätosti.
Medzi svätcami ťažko nájdeme takého, ktorý by nikdy nezhrešil a nespáchal žiaden hriech (samozrejme, okrem Márie a bábätiek). Ale, čo je dôležitejšie, nenájdeme medzi nimi žiadneho, ktorý by si svoje zlyhania a hriechy nepriznal, neprosil o odpustenie a odpustenie neprijal.
- Hľadaj svätosť, nie dokonalosť. Hľadaj ľudí, ktorí si vedia priznať chybu, prosia o odpustenie, prijímajú ho a hľadajú spôsob, ako to všetko napraviť.
Svätosť nie je dokonalosť. Ale čo to je? Prvá časť definície hovorí, že svätosť je Boží dar. Bol som na návšteve u jedných známych a prezeral som si ich knižnicu. A – to je tak trochu čaro nechceného a im som to rozhodne nepovedal – medzi knihami som zbadal aj jednu, ktorú som im pred rokmi podaroval. Nerozbalenú! To nevadí, je to len kniha, nie každý rád číta, a aj literárny vkus máme rôzny. V tomto prípade to vôbec nevadí. Čo však vadí, je, keď zostáva nerozbalený dar menom svätosť. Boh je štedrý darca a dar svätosti rozdáva všetkým. No treba ho rozbaliť.
A to je ďalšia vec: svätosť je Boží dar pre každého. Ale nie je to ten druh daru, ktorý stačí vybaliť a vyložiť do poličky. Je to ten dar, ktorý sa má používať. Svätosť nie je ako keď žena dostane kvety a dá si ich do vázy. Je to skôr ako keď dostane nový mixér :-).
Svätosť je dar na každodenné používanie pre dobro seba i druhých. Každý z nás má nejaké dary – jeden je pokojnejší, druhý vytrvalejší, tretí citlivejší, ďalší viac znesie... To všetko sú Božie dary, akési semienka, z ktorých používaním vyrastú čnosti – trvalé návyky na konanie dobra:
- Hľadaj svätosť. Nie reči a prázdne gestá, ale konkrétne skutky. Každodenné používanie Božích darov v prospech dobra.
Svätosť je Boží dar na každodenné používanie. Ale je to ten druh daru, s ktorým sa človek musí každý deň učiť pracovať. Svätosť je vytrvalý tréning pod vedením skúseného trénera.
- Hľadaj svätosť, ktorá sa učí od Ježiša a necháva sa ním viesť.
Napokon, svätosť je ten druh daru, ktorý je akoby na baterky. Proste potrebuje pravidelne dobíjať.
- Hľadaj svätosť, ktorá sa opakovane utieka k Bohu, k sviatostnému životu, k modlitbe. Lebo Boh je zdrojom milosti. Bez nej žiadna cnosť nevydoluje zo seba maximum.
Hľadaj svätosť u druhých. Pomôže ti to, keď budeš vyberať škôlku pre svoje dieťa, zamestnanca pre svoju firmu, obchod, v ktorom chceš nakupovať, či politika, ktorého chceš zvoliť do parlamentu. Alebo keď prídeš s niekým do konfliktu. Hľadaj u neho svätosť. Aj Boh to tak robí, hľadá svätosť.
A hľadaj ju u seba. Nie dokonalosť, ale svätosť. Svätosť ide ruka v ruke s pokáním. Identifikuj Boží dar pre svoj život. Rozvíjaj ho tak, aby sa stal tvojím trvalým návykom na konanie dobra, teda čnosťou. Tvoja svätosť je Božím darom pre nás všetkých, pamätaj na to. Nechaj sa viesť Kristom. A pamätaj na milosť.
Hľadaj svätosť. Aj Boh to tak robí, hľadá svätosť, počuli sme o tom aj v prvom čítaní. Ján videl pred Božím trónom veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ Dúfam, že tam videl aj teba.
