CR-26NEA
Minulú nedeľu sme počúvali Ježišovo podobenstvo o robotníkoch vo vinici a o Pánovi, podľa ktorého je úplne v poriadku, ak tí, čo pracovali len hodinu, zarobia toľko isto ako tí, čo pracovali celý deň. Pozor, slová sú dôležité. Nie je to totiž to isté, ako keď niekto ťažko pracuje celý deň, no dostane len toľko, ako iný za podobnú prácu zarobí za hodinu. To v poriadku určite nie je. Ani to nie je ten prípad, keď niekto štedro rozhadzuje a vypláca nehorázne sumy z prostriedkov, ktoré nie sú jeho, ale boli mu len zverené. Napríklad zo štátnych peňazí. Situácia v podobenstve je iná, na čo upozorňuje sám pán vinice: „Nesmiem so svojím majetkom robiť, čo chcem?“
Podobenstvo skončilo otvoreným konfliktom jedného z tých, čo pracovali celý deň, s pánom vinice. Napriek tomu, že dostal dobre zaplatené a keď ráno nastúpil do roboty, pokladal jeden denár na deň za výborný plat, večer už čakal viac. Nie preto, že by si viac zaslúžil alebo že by viac potreboval, ale preto, lebo aj iní dostali toľko ako on. Nechápal, že pán vinice to vidí inak: „Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe,“ snažil sa mu vysvetliť.
Jedna vec je rozum, druhá naše pocity. Ak človek trochu premýšľa, chápe, že to je v poriadku – že keď chce niekto zo svojho (svojho, nie z cudzieho) rozdávať, je to jeho vec a príklad hodný nasledovania. No pokiaľ práve nie sme tými šťastne obdarovanými, niekedy potrebujeme čas, aby sme sa vysporiadali s hoci neoprávnenými, ale predsa reálnymi trpkými pocitmi.
Cirkev s tým počíta. Aj preto sa dnešné čítania k téme minulej nedele opäť vracajú; chcú nám pomôcť prehĺbiť pochopenie a posunúť sa ďalej. Jednoducho sa predpokladá, že vám to nedalo celý týždeň pokoja. Nedalo? Vŕtalo vám to v hlave?
V tomto zmysle nás dnešné prvé čítanie hneď trochu uzemní: „Toto hovorí Pán: ‚Vravíte: Nie je správne, ako koná Pán. Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?‘“
To naše rozhorčené emócie trochu pribrzdí, preto hneď so žalmistom voláme: „Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.“
A po žalme prichádza poučenie v podobe druhého čítania: „Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš.“ Teda učte sa myslieť ako Ježiš. Nie ako chamtivci, ktorí druhým nedoprajú. Ani ako niektorí populisti, ktorí s chamtivosťou voličov efektívne pracujú a kupujú si hlasy na úkor zvyšovania štátneho dlhu a zaťažovania budúcich generácií. Nie, „zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš,“ píše Pavol.
„Čo poviete na toto?“ pýta sa dnes Ježiš a vyrozpráva nám ďalšie podobenstvo. Opäť nás zavedie do vinice, opäť tam treba pracovať. Lenže tentoraz pán volá svojich synov. Prvý to ofrfle, ale napokon predsa len ide. Druhý nasľubuje hory doly, ale v skutočnosti nespraví nič. Ani jeden, ani druhý nepredstavujú žiaden ideál, ale ten prvý aspoň nakoniec urobil, čo treba. A to treba oceniť – tú vykonanú prácu, nie tú neochotu. S ochotou a úsmevom by to bolo samozrejme lepšie a časom sa to ten chlapec, ak bude zmýšľať ako Kristus, naučí.
Dovolím si však trochu rozšíriť výklad podobenstva o rozmer, ktorý Ježiš nespomína. Každý človek má v sebe akoby dva hlasy, ktoré mu radia; mohli by sme ich nazvať hlasom rozumu a hlasom emócií. Všimnime si, ako ovplyvnili tieto dva hlasy synov z podobenstva.
- Prvý najprv počúval hlas pocitov, preto z neho hneď aj vyhŕklo: „Nechce sa mi.“ Ale potom trochu popremýšľal a hoci sa mu stále nechcelo, počúvol rozum a išiel.
- Druhý to urobil naopak. Najprv zareagoval rozumne: „Áno, Pane, idem.“ Ale vzápätí mu jeho pocity zrejme pripomenuli, že vo vinici treba pracovať, čo nie je nič príjemné, a on sa podriadil svojmu „nechce sa mi“.
Rozum aj srdce sú dôležití radcovia a treba ich počúvať. Ale čo v situácii, keď rozum hovorí jedno a pocity druhé? Zvlášť vtedy je treba všímať si, čo robí Ježiš, a osvojiť si jeho prístup. Ako hovorí Pavol: „Zmýšľajte ako Kristus Ježiš.“
- Čo by Ježiš odpovedal a čo by urobil, keby ho Otec poslal pracovať do vinice?
- Ako by sa Ježiš zachoval, keby celý deň robil vo vinici a na konci by videl, že rovnako štedrú výplatu ako on dostal aj kolega, ktorý odrobil len hodinu?
Čo by urobil Ježiš? Ako by uvažoval on? „Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš.“
