CR-25NEA
Kedysi, a nie je tomu tak dávno, boli tresty, aj fyzické, jedným z kľúčových prvkov výchovy. (Podotýkam, že jedným. Tam, kde boli prvkom jediným, to bola šikana, nie výchova.) Rodičia vychovávali najlepšie, ako vedeli a vládali. Dnes to robíme a musíme robiť inak, pretože máme lepšie podmienky, vieme toho oveľa viac, máme oveľa viac možností ako tí pred nami... A, povedzme si úprimne, ktorý rodič je so sebou spokojný, keď trestá svoje deti? Aj dnešní rodičia chcú byť iní. Ale to znamená, že musia byť aj oveľa kreatívnejší.
Jedna mama rozprávala, čo jej dobre zafungovalo, keď chcela deti zapojiť do domácich prác. Jednoduchý recept: štyri deti, guľôčky v štyroch farbách, každé dieťa inú, jeden zaváraninový pohár. A pravidlá: kto sa doma snaží a zodpovedne pracuje, dostane guľôčku svojej farby a vloží ju do zaváraninového pohára. Keď bude pohár plný, ide sa na výlet. Keď si niekto povinnosti neplní, guľôčky sa odoberajú. A na nejaký čas určité. Hovorila, že im to fungovalo asi pol roka a stihli 5 výletov, na ktoré by asi išli tak či tak, pretože tá mama miluje výlety. Inšpiratívne.
Je to klasický princíp výkon – odmena, ale obsahuje pár vylepšení. Napríklad to, že deti sa učia pracovať pre spoločné dobro, pretože všetci plnia jeden spoločný zaváraninový pohár a všetci idú na ten istý výlet.
Lenže všetci nepodávajú rovnaký výkon. A ak sa to správne uchopí, máme tu ďalší výchovný rozmer. Jedna mama na materskej mi toť hovorila, že už chce ísť do práce, pretože nepracuje toľko ako jej manžel a že on ju predsa nemá čo živiť ako nejakého príživníka. Lebo to nie je spravodlivé. No, existuje viacero druhov spravodlivosti a trúfam si povedať, že tá mama nemá pravdu. Len dúfam, že ten omyl nepreberala od svojho manžela.
Tá prvá mama, tá, ktorá vymyslela aktivitu s farebnými guľôčkami, to s tou spravodlivosťou vidí inak. Po pár týždňoch si jej najstarší syn všimol, že jeho trojročný brat má tých guľôčok najviac, čo ale rozhodne nezodpovedalo jeho výkonu. Tak si o tom vážne pohovoril so svojou kreatívnou mamou. Tá mu vysvetlila, že jeho brat je malý a aj keď robí, čo dokáže, veľa toho nie je. Okrem toho najmladší sa veľmi porovnáva s najstarším a je smutný, keď na neho nemá. A tak mama iniciatívne upravuje skóre a najmladšiemu občas nejakú tú guľôčku pridá. Koniec koncov, výsledok je dobrý, na výlet pôjdu o to skôr.
Potiaľto je to vlastne alegória na Ježišovo podobenstvo o robotníkoch vo vinici. Mama predstavuje pána vinice, deti robotníkov, guľôčky denáre. Príbeh má podobnú zápletku aj riešenie. A možno si niekto z protagonistov, až bude to podobenstvo počuť, uvedomí, že sám zažil niečo podobné.
Ale príbeh má aj pokračovanie. Starší brat to prijal, neodišiel nahnevaný. A urobil ešte niečo dôležitejšie. Vždy, keď si za deň získal guľôčok viac, zopár – niekedy tretinu a niekedy dokonca polovicu – zmenil u matky za farbu najmladšieho.
V podobenstve o robotníkoch vo vinici je mnoho inšpiratívnych prvkov a viacero postáv, od ktorých sa môžeme niečo naučiť. Chcem vyzdvihnúť tú najnenápadnejšiu, ktorá to ale všetko spôsobila – správcu. Pán mu dal príkaz: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ O výške mzdy nepadlo ani slovo! Ale správca pozná svojho Pána a vie presne, čo robiť, keď sa ocitne na jeho mieste: „Každý dostal denár.“
Správca si osvojil hodnoty a postoje svojho Pána. Kresťan si osvojuje hodnoty a postoje Nebeského kráľovstva. Kristus chce aj tomu „poslednému toľko, koľko tebe.“
A ty?
