CR-15NEA
Rozsievač vyšiel rozsievať Slovo. Keď niekto seje, robí to s jasným zámerom – aby každé semienko vyrástlo. Boh je Rozsievač a nehovorí do vetra. Ako z neba padá dážď a sneh a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju... tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, hovorí prostredníctvom proroka Izaiáša.
V jednej farnosti sme v rámci kurzu Náboženstvo pre dospelých preberali metódy práce s biblickým textom. Venovali sme im päť stretnutí. Metódy sú rôzne: pri jednej sa sústreďujeme na to, čo nové sa z textu môžeme dozvedieť; pri ďalšej ide o to, ako text prehovára k nášmu srdcu (rozumej, ako sa dotýka našich citov); pri inej si zasa všímame zmenu, ktorá nastala u protagonistov. Hoci sú tieto prístupy odlišné, jeden prvok majú spoločný. Vždy sa nakoniec pýtame: „Čo s tým? Čo máme robiť?“ Hľadáme aplikáciu. Ak využijeme obraz z evanjeliového podobenstva, vždy hľadáme semienko, ktoré do nás Boh práve zasieva, pretože chce, aby prinieslo úrodu.
Pri týchto stretnutiach som si uvedomil, že práve toto je pre mnohých to najťažšie. Keby som ich nechal len tak, rýchlo by to odbili odpoveďou, že sa majú viac modliť. Možno áno. Ale zrejme zďaleka nie len to.
Keď čítame Sväté písmo, napríklad Evanjelium, zvyčajne ním v prvom rade sýtime svoj rozum. Chceme porozumieť. Zaujímajú nás nečakané súvislosti, detaily, ktoré sme si nikdy predtým nevšimli, a nové poznatky. To je v poriadku, možno práve to je tá tridsaťnásobná úroda, o ktorej hovorí Ježiš. Postup je jednoduchý: čítame, všímame si detaily a hľadáme, čo je v texte pre nás nové. Sýtime svoj intelekt.
Lenže k nám patria aj emócie. A tak, keď už nasýtime rozum, čítame text znova a všímame si, aké pocity v nás vyvoláva. Pomaly čítame a uvedomujeme si, že toto slovo v nás vyvolalo radosť, tamto zasa obavy alebo strach. Premýšľame prečo. A potom si znova a znova opakujeme slovo alebo verš, ktoré nás povzbudzujú a vnútorne dvíhajú. Tým sýtime svoje srdce. To je ďalšia úroda – ak ju pripočítame k prvému kroku, dohromady to bude možno aj šesťdesiatnásobok.
To však zďaleka nie je všetko. Potenciál Božieho slova je stonásobný. Totiž to, že sa niečo nové dozvieme alebo nás niečo emocionálne povzbudí, náš život samé osebe nezmení. Skutočnou zmenou, stonásobnou úrodou, je až to, čo z nášho počúvania alebo čítania Božieho slova reálne vyrastie. To je tá aplikácia – odpoveď na otázku: „Čo mám robiť?“
Tri vlastnosti dobrej aplikácie
- Aplikácia je vždy konkrétna. Žiadne „mal by som byť lepším človekom“ – to je príliš všeobecné. Konkrétne je napríklad rozhodnutie manžela: „Oddnes každú nedeľu prinesiem svojej manželke kvet.“
- Aplikácia je merateľná (počítateľná). Musí byť naformulovaná tak, aby sme si večer vedeli jasne a presne povedať, či sa nám to podarilo, alebo nie. Muž z nášho príkladu si bude vedieť o mesiac presne spočítať, nakoľko svoje predsavzatie dodržal.
- Aplikácia je časovo ohraničená. Je to dôležitá mentálna pomôcka. Záväzky, ktoré nemajú jasný začiatok a koniec, totiž často nakoniec nesplníme. Preto si ten muž povie, že kvet bude nosiť najbližšie tri mesiace. Samozrejme, po dvanástich nedeliach si na to obaja tak zvyknú, že v tom bude pokračovať prirodzene. Vedomie, že ide o časovo ohraničenú úlohu, mu však v prvých týždňoch pomôže prekonať ten milión výhovoriek, prečo to neurobiť, a pomôže mu vybudovať si trvalý návyk.
Ako to vyzerá v praxi?
Zoberme si napríklad prvé čítanie:
Poďme nájsť niečo pre nasýtenie rozumu: Vedeli ste, že je to vlastne dvojité proroctvo? Ak si tento text nalistujete vo Svätom písme, v poznámke k poslednému veršu sa dočítate, že sa ním myslí prepustenie Židov zo zajatia a obnova krajiny i chrámu za perzského kráľa Kýra. Zároveň je to proroctvo o vykupiteľskom poslaní Mesiáša – Krista.
A čo emócie? Aké pocity vo vás vyvolávajú slová o daždi, ktorý napája zem, aby dala chlieb hladnému, a o slove, ktoré sa nikdy nevráti naprázdno? Možno je to hlboký pokoj, istota a dôvera v to, že Boh má všetko pevne v rukách.
A teraz to najdôležitejšie: Čo s tým urobíme? Napadlo mi, že by som mal porovnať „osud“ Božieho slova, ktoré sa k nemu nikdy nevráti naprázdno, s mojimi vlastnými slovami. S hanbou priznávam, že tie moje sú niekedy prázdne. Nedávno som si napríklad po jednom rozhovore uvedomil, že som sa dotyčného síce spýtal, ako sa má, no vôbec netuším, čo mi odpovedal. Zjavne to boli z mojej strany len prázdne slová, vyslovené bez skutočného záujmu.
Aká bude moja aplikácia? Zajtra (časovo vymedzené) zavolám tomu človeku (merateľné) s úmyslom pozorne počúvať, ako sa má a čo prežíva (konkrétne). A možno sa z toho zrodí oveľa viac.
Aká bude tvoja aplikácia?
