Cyril a Metod
V Evanjeliu podľa Matúša sú to vôbec posledné Ježišove slová vyslovené na zemi. Po nich vystúpil do neba. Sú akýmsi testamentom, ktorý obsahuje vyznanie, poslanie a uistenie.
- Vyznanie: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“
- Poslanie: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Správnejší preklad znie: „Choďte, získavajte učeníkov zo všetkých národov, krstite ich a naučte ich všetko…“
- Uistenie: „Ja som s vami.“
Slávime sviatok dvoch veľkých misionárov, ktorí uverili vyznaniu i prisľúbeniu a prijali poslanie. Vydali sa na cestu, spomedzi našich predkov získali prvých učeníkov pre Krista, pokrstili ich a naučili všetko, čo im Ježiš zveril.
My máme podobnú úlohu: stať sa misionármi tam, kde žijeme. Ako?
V našej diecéze nám môže byť pomocou Rok Vendelína Javorku, misionára, s ktorým sa postupne učíme ísť, získavať učeníkov, privádzať k viere a odovzdávať druhým to najcennejšie, čo sme sami prijali. V katechézach sme už uvažovali o tom, ako vykročiť na cestu misionára, čo a ako hovoriť a ako počúvať. Takže sme venovali pozornosť nohám, ústam aj ušiam misionára.
Evanjelista Lukáš si všímal aj Ježišove ruky. Poznamenáva, že počas svojej misie „na každého z nich kládol ruky“ (Lk 4, 40). Misionárove ruky dávajú, dotýkajú sa rán a zostávajú otvorené.
Ruky, ktoré dávajú. Ruky misionára sú rukami, ktoré dávajú a delia sa o to, čo majú. Doslovne aj v prenesenom význame.
- Cyril a Metod sa s našimi predkami delili o poznanie a múdrosť. Vytvorili písmo, prekladali knihy, písali básne, skladali piesne a vzdelávali náš ľud.
- Ruky pátra Javorku dávali. Či už keď bol šéfredaktorom časopisu, rektorom pápežského kolégia, kňazom v pastorácii emigrantov, väzňom v gulagu alebo dôchodcom s podlomeným zdravím v Žiline… Jeho ruky neprestali odovzdávať to, čo mali.
Ruky, ktoré sa dotýkajú.
- Ježišove ruky sa dotýkajú detí, aby im žehnali; dotýkajú sa chorých, aby ich uzdravili a vrátili do spoločenstva; dotýkajú sa padnutých a ubitých hriechom alebo životom, aby ich zdvihli; malomocných, aby ich očistili; slepých, aby ich priviedli k svetlu; dotýkajú sa mŕtvych, aby im darovali život.
- Dotyk je dôležitý. Jedným chytením za ruku môžeš toho povedať veľmi veľa.
Ruky, ktoré sú otvorené. Keď Ježiš posiela učeníkov na misiu, hovorí im, aby si nič nebrali (Lk 9, 3). Nie preto, aby ich ruky boli prázdne, ale preto, aby boli voľné pre službu a skutky milosrdenstva.
- Cyril a Metod si toho so sebou na Veľkú Moravu veľa nepriniesli. Ale ich ruky neboli prázdne. Boli voľné pre akúkoľvek službu.
- Do gulagu si toho páter Javorka veľa zobrať nemohol. Ale aj tam mohol veľa dať. Aj tým, že sa dotýkal utrpenia a rán.
Čo môžeme urobiť v tomto mesiaci?
- V máji sme vás vyzvali, aby ste si vytvorili zoznam piatich ľudí, ktorí podľa vás potrebujú spoznať Krista alebo prehĺbiť svoj vzťah s ním. Tentoraz sa naň zamerajte s úmyslom prejaviť aspoň voči jednému z nich niektorý zo skutkov milosrdenstva. Pretože služba a skutky milosrdenstva vyvolávajú otázky. A otázky sú príležitosťou na svedectvo.
