CR-12NEA
Pi počúvaní dnešných biblických čítaní som si uvedomil, že ich spoločným motívom je vlastne ôsme prikázanie Desatora.
Najzreteľnejšie to vidno v prvom čítaní. Jeremiáš vie, že sa neprevinil, že je spravodlivý. Napriek tomu už bol väznený a je len otázkou času, kedy ho znova krivo obvinia a znova uväznia. „Počul som potupy mnohých,“ hovorí. „Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘“ Tuší, že prídu falošné obvinenia a krivé svedectvá.
Prirodzene, určite má pocit ohrozenia a cíti strach. Ale nebojí sa. Je to opäť to klasické kresťanské rozlišovanie medzi pocitom a postojom. Zrejme má pocit strachu, ale nie postoj. Ten vyjadruje slovami: „Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu.“
Keby bol Jeremiáš o pár storočí mladší, „podozrieval“ by som ho, že čítal Evanjelium podľa Matúša a dnešné Ježišovo trojité „Nebojte sa!“.
Ježiš nehovorí, aby sme necítili strach. To sa, minimálne zoči-voči tým, „čo zabíjajú telo“, ani nedá a pred pocitom strachu človeka neuchráni ani uistenie, že veď „dušu zabiť nemôžu“. Človek, ktorý necíti strach, nie je svätý – možno je len chorý alebo zle informovaný. No keď Ježiš hovorí „Nebojte sa!“, nehovorí o pocitoch, ale o postojoch.
A to nás opäť vracia k ôsmemu prikázaniu Desatora. Pretože ono nielenže zakazuje nepravdivo svedčiť, ale zároveň prikazuje svedčiť pravde.
Ježišovo „Nebojte sa ľudí“ tu znamená: nebojte sa byť svedkami. „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech,“ hovorí vzápätí.
Jeho „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo“ znamená to isté. Preto hovorí: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ Najvyššou formou svedectva o viere v Krista je mučeníctvo.
Ale nebojte sa, nie sme a snáď nikdy nebudeme v situácii, že by sa od nás požadovalo svoje svedectvo doložiť ochotou trpieť. Zatiaľ máme, myslím, dosť čo robiť aj s tou prvou požiadavkou: „Hovorte na svetle a... rozhlasujte zo striech.“ Ide nám to len veľmi ťažko, pretože sa bojíme. Nieže máme pocit strachu, to je normálne. Ale máme strach – teda nechávame sa tým pocitom zviazať a mlčíme tam, kde treba hovoriť.
„Nebojte sa ľudí.“ Hovorte im o Kristovi. A pamätajte pritom na dve Ježišove uistenia z dnešného evanjelia:
- Ježiš o vás, o vašich ťažkostiach i o pocite strachu a obavách vie. „Máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“
- Zakaždým, keď vy hovoríte druhým o ňom, on v nebi hovorí o vás. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Tak nech sa o vás v nebi hovorí. Aby vás všetci poznali, až tam raz prídete.
