CR-11NEA
„Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera,“ hovorí evanjelista Matúš. Páči sa mi, že Ježiš nezostal pri tom, že by ľutoval – zástupy alebo seba. On sa zľutoval nad nimi. Nezacyklil sa v pocitoch, vyhrnul si rukávy a pustil sa do práce.
Jednou z prvých vecí, ktoré urobil, bolo, že „zvolal svojich dvanástich učeníkov“ a formoval ich pre misiu. To je dôležité aj pre nás, pretože sme v našej diecéze tento rok vstúpili do misijnej školy Vendelína Javorku, aby sme sa od neho učili byť misionármi tam, kde sme.
Keď nás Kristus posiela, dá nám všetko, čo potrebujeme pre naplnenie poslania. Tí dvanásti potrebovali pre svoju misiu nadprirodzenú moc nad démonmi a moc uzdravovať, tak im Ježiš dal „moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“. Ty potrebuješ pre svoju misiu, ktorou je tvoj manžel, tvoje deti, susedia alebo kolegyne v práci... pravdepodobne úplne iné dary. Možno trpezlivosť, láskavosť, vytrvalosť, alebo miernosť. Niekedy aj v zázračnej miere. A Pán ti ich dáva.
Matúš je v popise Ježišových inštrukcií stručný. Vidno z toho veľkú naliehavosť. Ježiš im dvakrát zopakuje: „Choďte!“ A vystríha ich, aby sa nezdržovali a nebočovali od misie: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte.“
„Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte,“ hovorí ďalej. Ísť, uzdravovať, kriesiť, očisťovať, oslobodzovať, zdieľať druhým to, čo prijali od neho – to majú robiť. Rozprávať pritom nemajú veľa. V tejto fáze stačí hlásať: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Majú ohlásiť evanjelium, radostnú zvesť. Žiadne hriechy, démoni a tresty. Na to, iba ak bude treba, príde čas neskôr.
Jednu vec Matúš nespomína, ale z tých Ježišových inštrukcií jasne vyplýva. Popri tom, ako budú uzdravovať, kriesiť, očisťovať a oslobodzovať, majú počúvať. Pretože dobrý misionár viac počúva, ako rozpráva.
Misionár obracia svoje uši na všetky strany
Misionár obracia svoje uši na všetky strany – k Bohu, k vlastnému srdcu, k Cirkvi a k človeku, ktorého má pred sebou.
- K Bohu, pretože skôr než otvorí ústa, snaží sa sám zachytiť Boží hlas. Páter Javorka bol majstrom tohto načúvania. Vedel, že kto nepočúva Boha, nemá čo užitočné povedať.
- K sebe, pretože skúma svoje vlastné motívy. Pýta sa: „Hovorím z lásky, alebo z pýchy? Chcem človeka získať pre Krista, alebo pre seba?“ Z náznakov Javorkovho nástupcu v Šanghaji sa zdá, že tam misionár zažil konflikt, pre ktorý bol neplánovane povolaný späť do Ríma. Zakúsil, že aj prílišná horlivosť bez dostatočnej citlivosti môže naraziť na múr neprijatia. Aj on sa musel učiť stíšiť vlastné ego, aby cez neho mohol prehovoriť Kristus.
- K Cirkvi. Načúva Cirkvi, lebo v misii je jej tvárou. Kým Javorka žil v slobodnom svete, udržiaval pravidelný kontakt s predstavenými a Cirkvou. Po návrate do vlasti bola jeho komunikácia sledovaná a obmedzovaná Štátnou bezpečnosťou. Napriek izolácii v žilinskom byte si však našiel spôsob, ako byť s Cirkvou v kontakte – pravidelne počúval Vatikánsky rozhlas. Hoci bol umlčaný, jeho uši zostali spojené so srdcom svetovej Cirkvi. Vernosť pápežovi bola preňho zárukou, že jeho svedectvo zostane autentické.
- K človeku, ktorého má pred sebou. Misionár načúva tomu, komu chce ohlásiť evanjelium. Snaží sa najskôr zachytiť jeho radosti a nádeje, bolesti a otázky.
Načúva uprostred slov
Niektorým ľuďom sa vraj stáva, že keď začnú hovoriť, „odpoja“ sa im uši. Misionárovi sa to stať nemôže. On načúva aj vtedy, keď hovorí. Vníma tri dôležité zdroje:
- Reakcie poslucháča. Hľadá v očiach človeka iskru zvedavosti, alebo sleduje, či sa neuzatvára. Ak misionár cíti odpor, musí vedieť stíšiť hlas alebo zmeniť tému. Tlačiť na pílu nie je hlásanie, ale dobývanie. Tiež si všíma, či nepoužíva náboženský jazyk, ktorému druhý nerozumie. Vtedy sa vracia k jednoduchším obrazom.
- Hlas Ducha Svätého. Uprostred rozhovoru sa misionár v duchu pýta: „Mám teraz pokračovať, alebo mám radšej mlčať a len tu s ním byť?“ Niekedy treba prestať s hlásaním teórie a radšej prejaviť trochu súcitu.
- Vlastný tón hlasu. Misionár načúva sám sebe, či jeho hlas ešte stále nesie „dobrú zvesť“. Ak v ňom začne znieť nadradenosť („ja viem a ty nie“), posolstvo je zničené. Načúvať sebe znamená kontrolovať, či som stále v službe lásky.
Čo môžeme urobiť v tomto mesiaci?
Vstúpili sme do misionárskej školy Vendelína Javorku. Na čo sa zameriame tento mesiac? Najbližšie týždne môžeme využiť na cvičenie sa v používaní uší a úst ako misionári. Pomer je 4:1. Najprv načúvajte – Bohu, svojim vnútorným motiváciám, Cirkvi a človeku, ktorého máte pred sebou.
Minulý mesiac sme vás vyzvali, aby ste si vytvorili zoznam piatich ľudí, ktorí podľa vás potrebujú Krista. Načúvajte im. Načúvajte Bohu a pýtajte sa, čo si o nich myslí on. Načúvajte svojmu vnútru: prečo ste si zapísali práve týchto päť mien?
Tiež sme vás minulý mesiac vyzvali, aby ste si pripravili krátke svedectvo viery. Dnes sme si predstavili dôležitú zásadu, ktorou je ohlasovanie evanjelia (radostnej zvesti). Prepracujte svoje svedectvo podľa tejto zásady tak, aby bolo pre druhého milým slovom, ktoré ho posilní. A hľadajte možnosť, ako sa oň podeliť s ďalším človekom z vášho zoznamu.
