CR-09SO
Ježiš sedel v chráme naproti pokladnici a „pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice“. Vyzerá to ako nejaký výskum, pozorovanie, či exkurz do ľudskej duše, z ktorého napokon vznikol príbeh, ktorý je zároveň silným podobenstvom.
Koľko tam nahádzali boháči? Nuž, veľa. A vdova? Dve drobné mince, dohromady kvadrans, teda štvrtinu. Keby platili eurami – 25 centov. Čeština má výraz „čtvrťák“. To sme si všimli my. Na jednej strane veľké sumy, na druhej 25 centov. To sme si všimli my.
Ale Ježiš uvažuje inak. Hovorí, že všetci dávali zo svojho nadbytku, teda mizivé percento z toho, čo mali, to, čo im nikdy nebude chýbať. Jedno percento, päť, desať percent? Ale tá žena dala všetko, dala 100 %.
- To je prvé poučenie z príbehu: Boh počíta v percentách. Bohu neprináleží mnoho, jemu patrí všetko.
Druhé poučenie často prehliadame. Ježiš nehovorí, že tá žena „dala všetko“, ale že to bolo „všetko, čo mala“. Nepokúša sa dávať to, čo nemá. To je v duchovnom živote pomerne častý úkaz: vo svojej láske a horlivosti chceme dať Bohu nie 100, ale 120 alebo 200 %. Niekedy si to dokonca pekne naplánujeme, dáme si predsavzatie. Potom sme nekonečne frustrovaní a sklamaní sami zo sebba, lebo sme to zase nedokázali. Najmä ak to iným išlo bez zjavnej námahy. Zabúdame, že oni dávajú zo svojho nadbytku.
- Druhé poučenie: Bohu dávame to, čo máme, nie to, čo nemáme.
Čo s tým? Potrebujeme pravdivo prijať aj svoju malosť, svoje obmedzenia, slabosti, neschopnosť. Lebo ak sa priveľmi sústreďujeme na to, čo nemáme, strácame zo zreteľa to, čo máme. Ak sa priveľmi zameriavame na to, čo všetko nám nejde, čo nevládzeme, nedokážeme, nestíhame..., je možné, že zanedbáme aj to, čo máme.
O ďalších dvoch ponaučeniach len stručne:
- Príbeh je aj kritikou sociálneho systému. Čo na tom, že boháči hádžu do pokladnice veľké sumy, ak ignorujú biedu človeka, ktorého celý majetok predstavuje 25 centov? Predtým, ako dáš Bohu svoj dar, si over, či náhodou nechce, aby si ho dal nejakému človeku, ktorý trpí nedostatkom. Veď aj chudobný je chrámom Ducha Svätého.
- Príbeh je aj predobrazom. Napokon, tá žena, ktorá dáva v dvanástej kapitole Markovho evanjelia všetko, čo má, je obrazom Ježiša, ktorý len o tri kapitoly ďalej urobí to isté.
Zhrnuté a podčiarknuté: Bohu patrí všetko, čo máš, nie to, čo nemáš. Ale možno chce, aby si to vložil do pokladnice niektorého z chudobných chrámov Ducha Svätého. On sám nám dal príklad, ako na to.
