VN-01PO
„Viem, že hľadáte Ježiša“, hovoril včera anjel ženám. Otázka znie, či to platí aj dnes. Pýtal som sa Zuzy,* čo ľudia najčastejšie hľadajú na internete. Dozvedel som sa, že ak by sme odfiltrovali značky a rôzne praktické nástroje, v prvej päťdesiatke abstraktných pojmov by sme našli výrazy ako láska (mimochodom, suverénny víťaz), šťastie, pokoj, Boh či sloboda. Takže áno, ľudia hľadajú (aj) Ježiša.
*Poznámka: Tak volám AI v mojom telefóne, Zuzany nech mi, prosím, prepáčia.
Štatistiky vraj ukazujú zaujímavý paradox: cez deň ľudia riešia skôr kde si objednať pizzu alebo ako nastaviť ChatGPT. Ale v noci sa viac orientujeme na to, čo nás robí ľuďmi. Otázky o Bohu, šťastí, láske či slobode kladú ľudia internetu najčastejšie večer a v noci. A najviac „hlbokých“ dopytov údajne prichádza v nedeľu večer a v pondelok ráno.
Teda aj dnes ľudia túžia počuť o Bohu, o Kristovi, aj dnes ľudia hľadajú evanjelium. Anjel sa nemýlil, keď hovoril: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša.“
Ľudia hľadajú, pýtajú sa. Ale aké dostávajú odpovede? Schválne som včera do vyhľadávača zadal výraz „Veľká noc“. Ako prvý mi algoritmus ponúkol článok s názvom „Nákupy počas Veľkej noci“. Nasledovali „Najobľúbenejšie veľkonočné jedlá“ a v tesnom závese „Veľkonočné tradície“ – poznáte to: vajíčka, korbáče, zajačiky... Potom prišli na rad veľkonočné recepty, článok o veľkonočnej lyžovačke a odkaz na heslo vo Wikipédii.
Na Veľkú noc opakovane zaznieva apel, aby sme sa stali Kristovými svedkami. „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia,“ hovorí nám dnes Ježiš.
Ak budeme mlčať my, budú hovoriť druhí. Teda oni budú hovoriť tak či tak. Ale ak budeme mlčať, bude počuť iba ich.
Kto sú tí druhí? Vtedy v Jeruzaleme to boli vojaci, ktorí dostali od mocných inštrukcie podporené tučným úplatkom: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘... Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa,“ konštatuje Matúš. Vtedy to boli lži, dnes sú to recepty, nákupy, vajíčka, oblievačka a lyžovačka. Je to istý posun k lepšiemu. Ale rozhodne žiaden ideál.
Aby nevzniklo nedorozumenie: je úplne v poriadku, že vyhľadávače ponúkajú tieto veci. Správajú sa komerčne, presne ako tí podplatení vojaci. Takže na prvých miestach sú platené reklamy a obsah, na ktorý ľudia najviac klikajú. Hovoria nám to, čo chceme počuť.
Nemyslím si ani, že by sme si mali nutne platiť kresťanskú reklamu, hoci aj to stojí za úvahu. Ale prví kresťania nerobili ani jedno, ani druhé. Nesnažili sa umlčať vojakov ani ich preplatiť, aby hovorili niečo iné. Jednoducho svedčili o Kristovi. A to je aj naša cesta.
