29.04. Katarína Sienská
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ Odvčera premýšľam nad týmito slovami. Pri všetkej úcte, Pane Ježišu, nedáva mi to zmysel. Nejako sa mi nezdá, že by si chcel, aby sme boli nevzdelaní, hlúpi a infantilní. To asi nebude ten ideál, ku ktorému máme smerovať.
Zrejme je to skôr hyperbola – rečnícka figúra, zveličenie, ktorého cieľom je zvýrazniť pointu. Ježiš používa hyperboly pomerne často. Možno chce len povedať, aby som už toľko nemudroval a nerozumoval, ale radšej sa poriadne pozeral okolo seba a všímal si svet tak, ako si ho všímajú maličkí. A uvidím veci...
A to je ďalšia vec, ktorá mi nedáva pokoj: Ježiš zvelebuje Otca, že pred jednými skryl a iným zjavil, odhalil, dal spoznať nejaké veci. Aké? Čo tým myslí? Z textu to nie je zrejmé a ani širší kontext nám viac nenapovie. Proste „veci“.
Čo s tým? Vychádza mi z toho inšpirácia pre dnešný deň: Premýšľaj, ale nemudruj. Proste choď s otvorenými očami. Pretože v každej maličkosti sa môže ukrývať niečo priam závratne veľké.
Myslím, že Katarína Sienská, panna, učiteľka Cirkvi a patrónka Európy, práve takto nejako žila svoj život. A je svätá...
