Pôst-03NEA
Jedným z dôvodov, prečo ľudia nečítajú Sväté písmo, je, že majú dojem, že sa z neho nič nedozvedia. Začnem čítať, narazím na povedomú stať, ktorú som už veľakrát počul pri liturgii, a môj záujem rýchlo opadne. Lenže poznať nie je vždy to isté ako poznať dôležité. V takýchto situáciách pomáha metóda troch otázok: pri čítaní sa pýtame, čo nám text úryvok hovorí o Bohu, o ľuďoch a o nás samých.
A pretože sme všetci už viackrát počuli evanjeliové rozprávanie o stretnutí Ježiša so Samaritánkou, skúsme tento prístup aplikovať práve naň.
1. Čo sa dozvedáme o Bohu? Aký je Boh, ktorého nám tu Ježiš zjavuje? Text je veľmi bohatý, vy v ňom určite objavíte ďalšie odpovede. Mňa zaujali tieto tri:
- Boh, ktorý prichádza. Ježiš vchádza do samarijského kraja – medzi ľudí, ktorí stáli na periférii záujmu vtedajších Židov. Nečaká v izolácii, ale ide v ústrety.
- Boh, ktorý čaká. Moment, keď si Ježiš sadá k studni, odhaľuje jeho ľudskosť (únavu z cesty), ale zároveň nám ukazuje Boha, ktorý trpezlivo čaká na človeka.
- Boh, ktorý prosí i dáva. Prosba „Daj sa mi napiť“ je fascinujúca. Boh si pýta vodu od stvorenia, no vzápätí zisťujeme, že On sám je darcom „živej vody“, ktorú túži štedro rozdávať.
2. Čo sa dozvedáme o človeku? Postava Samaritánky nastavuje zrkadlo našej prirodzenosti.
- Zajatci predsudkov. Podobne ako žena pri studni, aj my si často nesieme nánosy spoločenských či náboženských predsudkov, ktoré nám bránia vidieť podstatu.
- Vnútorný smäd. Text nám pripomína, že v každom človeku je hlboký smäd, ktorý nedokáže uhasiť nič pozemské. Keby sme skutočne spoznali Krista, pochopili by sme, že jediným prameňom je On.
- Potreba spásy. Evanjelium nám pripomína dejinný kontext, že „spása je zo Židov“, čím ukazuje na Božiu vernosť jeho prisľúbeniam, ktoré sa napĺňajú v Kristovi.
3. Čo hovorí tento text o mne a o tebe?
Tretia otázka je už hlboko osobná. Odpoveď na ňu musí nájsť každý sám. Preto hľadanie odpovedí nechám na vás. Využite príležitosť a vráťte sa dnes alebo zajtra k príbehu o Samaritánke – nájdete ho v 4. kapitole Evanjelia podľa Jána. Skúste v ňom nájsť kúsok svojho vlastného príbehu, svojho vlastného smädu a možno aj svoje vlastné stretnutie s Bohom, ktorý čaká pri studni.
Čo sa Samaritánka (ne)dozvedela o Ježišovi?
Miesto dávania odpovedí na tretiu otázku chcem upriamiť vašu pozornosť na jednu pozoruhodnú vec: Čo sa vlastne Samaritánka dozvedela o Ježišovi? Nebolo toho veľa. Zistila, že je prorok, že je Mesiáš, že má „živú vodu“ a že má nečakane presný prehľad o jej pohnutom živote.
To nie je veľa informácií. Vôbec nevedela, kde sa Ježiš narodil, ako sa volala jeho matka, koľko mal rokov či učeníkov, kde všade bol a čo ho ešte čaká. Nepoznala jeho detailné postoje ani plány. Vedela toho z ľudského hľadiska trestuhodne málo. Ale to málo stačilo na to, aby sa na neho prišla pozrieť polovica mesta.
Misionárka tam, kde žije
Samaritánka je príkladom človeka, ktorý je misionárom priamo tam, kde žije. Možno o Ježišovi nevie veľa, no vie to najdôležitejšie. A to, čo vie, podáva ďalej. Svedčí o ňom a pozýva: „Poďte sa pozrieť!“
Tento postoj je pre nás mimoriadne aktuálny. O dva týždne sa v našej diecéze začne Rok Vendelína Javorku, ktorého ústredným motívom bude práve misia. V najbližších mesiacoch sa budeme v „misijnej škole“ pátra Javorku učiť, ako byť misionármi tam, kde nás Boh zasadil. Samaritánka nám v tom môže byť tou výbornou inšpiráciou.
