CR-05NEA
V poslednej dobe mi vždy, keď sa v Biblii spomína svetlo, zíde na um evanjelium, ktoré sme čítali pred dvomi týždňami. Matúš tam hovorí, ako sa Ježiš presťahoval do Kafarnauma v končinách Zabulon a Neftali, a tým sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti“ (Mt 4, 16).
Aj minulú nedeľu sme počúvali o ľuďoch, ktorí sa cítia bezmocní, pretože svet okolo potemnel. Sú nespravodlivo prenasledovaní pre spravodlivosť a sami s tým nemôžu nič urobiť, len ticho plačú. Ježiš posiela učeníkov, teba a mňa, aby sme ich potešili, vypočuli, alebo len ticho s nimi plakali. Aby sme ich robili blahoslavenými.
V čítaniach Piatej cezročnej nedele sa téma svetla objavuje znovu a odpovedá na otázku, čo robiť, keď sme sa my sami ocitli v temnote, keď sa sami vnímame ako tí, čo sedia v temnom kraji smrti. Práve ľuďom v takejto situácii, ľuďom, ktorí sú bezmocní, ranení a v temnote, hovorí Boh v prvom čítaní. Tá stať je plná slovies, žiadne zbytočné rečičky, len jasné povely.
Tri sú záporné, hovoria o tom, s čím by sme mali skoncovať:
- Odstráň zo svojho stredu utláčanie,
- prestaň ukazovať prstom,
- prestaň hovoriť bezbožne.
- Lám hladnému svoj chlieb – to „svoj“ je dôležité –,
- zaveď bedárov do svojho domu,
- zaodej nahého,
- neskrývaj sa pred blížnym,
- nasýť ubitú dušu.
Boh cez Izaiáša dáva prísľub, že keď si budeš môcť odfajknúť celý zoznam, „vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí.“
Tak nejako to hovorievala aj Chiara Lubichová: Ak ti chýba pokoj, daruj pokoj. Ak ti chýba čas, daruj svoj čas niekomu inému. Ak ti chýba láska, začni milovať. Vo svete často nie je láska láskou. Ak však človek začne milovať tak, ako ho to učí Boh, ktorý je Láska, čoskoro zistí, že láska je svetlo.
Neseďte, zažiarte!
