Sčítanie ľudu

CR-04ST

Kráľ Dávid vydal nariadenie: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ Ale nedopadlo to dobre. Keď dostal hlásenie o presných počtoch, zrazu konštatuje: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“ A prorok Gad, ktorého vzápätí za Dávidom pošle Boh, sa to kráľovi nijako nesnaží vyhovoriť.

Čo bolo zlé na sčítaní ľudu? Božie slovo to predsa priamo nezakazuje. A polovica starozákonnej Knihy Numeri je o tom, koľko, koho, kde a kedy napočítali z izraelského ľudu.

Zdá sa, že samotní Izraeliti v Dávidových časoch pokladali sčítanie ľudu za hriešnu vec. Možno preto, že Boh predsa prisľúbil, že ľud rozmnoží. A toto zaváňa tým, akoby si ľudia chceli overiť, či sa na Boha možno spoľahnúť. U kráľa to môže byť aj znak pýchy a všeličoho iného – koniec koncov, sčítanie ľudu sa rovná sčítaniu daňovníkov. Navyše toto sčítanie malo zjavne vojenský ráz, vedú ho zástupcovia armády a kráľovi nahlásia počet bojaschopných mužov. Ani pri štatistike o dôsledkoch morovej epidémie sa neunúvajú tým, že by spočítali ženy, deti či starcov. Skonštatujú len, že „od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov“. Mohlo to znamenať, že kráľ poškuľuje po nejakom cudzom území, že má v pláne inváziu...

Dávid prosí Boha o odpustenie. Boh mu dáva odpustenie najavo pre nás dosť netradičným spôsobom – má si vybrať jeden z troch možných trestov (musíme mať na pamäti, že zmyslom trestu nie je pomsta, ale náprava). Ich výsledok bude rovnaký, v každom prípade bude mať Izrael oveľa menej bojaschopných mužov, ako mal pred sčítaním. Rozdiel je len v tom, či tá katastrofa bude trvať tri roky, tri mesiace alebo tri dni. Dávid si vybral tri dni. A zdá sa, že aj to Boh skrátil. Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“

Ale na konci príbehu vidíme Dávida, ktorý znova prišiel k rozumu a konečne sa opäť správa kráľovsky. Keď videl anjela, čo šíril mor, povedal Bohu: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“

Priznáva svoju chybu, je pripravený prevziať za ňu zodpovednosť. A rozhodne nechce, aby za jeho zlyhanie trpeli tí, ktorým má byť kráľom a otcom.

Hm, v dobe, keď hlavnou metódou politických predstaviteľov je každé svoje zlyhanie zatĺkať, zatĺkať a ešte raz zatĺkať, a aj keď nezostáva už nič iné a treba priznať chybu, robí sa to tak, aby to „zabolelo“ čo najmenej..., je Dávidov príklad výbornou inšpiráciou pri posudzovaní tých, čo stoja o naše voličské hlasy.

Obrázok od Pexels z Pixabay