Zjavenie Pána
O okolnostiach Ježišovho narodenia vieme od evanjelistov Lukáša a Matúša. Ich opisy udalostí sa nádherne dopĺňajú a my vďaka nim dostávame celistvejší obraz.
Lukáš, ktorý písal svoje evanjelium pre kresťanov z pohanstva, opisuje, ako sa k betlehemským jasličkám prichádzajú pokloniť židovskí pastieri. O tom, čo sa stalo, sa dozvedeli nadprirodzeným spôsobom – zjavil im to anjel. Lukáš to zdôrazňuje, pretože kresťania z pohanstva potrebovali počuť, že Boh sa dáva spoznať aj nadprirodzene, a že tými, ktorí celé stáročia uchovávali Božie zjavenie, je práve židovský národ.
Matúš písal svoje evanjelium primárne pre kresťanov z radov židov. O tom, že Židia sú vyvoleným národom, ktorému sa Boh zjavoval, im hovoriť nemusel – to dobre vedeli. Potrebovali si však pripomenúť iné štyri veci:
- Univerzálnosť spásy: Bolo dôležité, aby si uvedomovali, že Boh tu nie je len pre židov, ale že k spáse sú povolané všetky národy sveta. Preto Matúš rozpráva príbeh o pohanských mudrcoch z východu. Evanjelium hovorí o mágoch, teda pravdepodobne o pohanských kňazoch. Evanjelista zdôrazňuje, ako intenzívne hľadali Boha a čo všetko pre to urobili. Prišli z východu až do Jeruzalema a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“ Dokonca si kvôli tomu dohodli audienciu u rozhodne nie najláskavejšieho kráľa Herodesa. Vieme, aké vzťahy vtedy panovali medzi židmi a pohanmi – niekedy si nevedeli prísť ani na meno a nadávali si do „prašivých psov“. A títo pohania hovoria, že sa prišli pokloniť novonarodenému židovskému kráľovi.
- Nepriame hľadanie: Novinkou pre kresťanov zo židovstva bolo, že Boh sa dáva spoznať ľuďom aj nepriamo. Mudrci najprv len sledovali neznámy úkaz na oblohe, ktorý ich priviedol až do Jeruzalema. Tu kládli otázky a nepohrdli ani múdrosťou židovských učencov. Vďaka odpovediam, ktoré dostali, a v kombinácii s nasledovaním znamenia hviezdy nakoniec našli, čo hľadali.
- Hĺbka nálezu: Mudrci vlastne našli neporovnateľne viac, než hľadali. Hľadali novonarodeného židovského kráľa, no v tom dieťati našli Boha, ktorý sa stal človekom. Pôvodne mu chceli len vzdať úctu ako budúcemu vladárovi. No keď už boli pri ňom, „padli na zem a klaňali sa mu“ – teda vzdali mu úctu, aká patrí jedine Bohu.
- Vnímavosť na nadprirodzené podnety: Keď uverili v Boha, ktorý sa stal človekom, stali sa vnímavými aj na nadprirodzené podnety. Matúš uvádza, že „vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi“. To sa nám hneď spojí s príbehom Jozefa, ktorý tiež dostával pokyny od anjela prostredníctvom snov.
Čo to má spoločné s nami? Potiaľto sme sa dostali aj my. Či už cestou pastierov (na základe priameho a intenzívneho Božieho pôsobenia v našom živote), alebo cestou mudrcov (na základe čítania znamení vo svojom živote), spoznali sme v novonarodenom dieťati Boha, ktorý sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. Podobne ako pastieri a mudrci, aj my sa pred ním skláňame a vzdávame mu úctu.
A čo ďalej? Matúš hovorí, že keď mudrci vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, „inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“. Viac o nich vieme už len z legiend. Tie sa však zhodujú v tom, že mudrci sa do svojej vlasti vrátili ako svedkovia a poslovia dobrých správ. Vedeli, že to, čo objavili – či presnejšie, čo im bolo Bohom v Betleheme zjavené – si nemôžu nechať len pre seba. A tak sa o to delili s inými.
To je postoj kresťana. Vidíme to napríklad na apoštolovi Pavlovi, ktorý to pekne vyjadril v dnešnom druhom čítaní: „Počuli ste o dare Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo.“ Napísal „pre vás“, nie iba pre seba a svoje vlastné posvätenie.
Slávime Zjavenie Pána. Ty si, podobne ako mudrci, spoznal(a) v dieťati Božieho Syna. Nenechaj si to len pre seba. Vráť sa „do svojej krajiny“ ako jeho svedok.
