CR-03NEA
Objavil som fantastický kreslený vtip. Je na ňom maličké guľaté akvárium s dvoma rybičkami. Vo vnútri vidno nalepený plagát s nápisom: „Mladý pár hľadá väčšie akvárium.“ Dole sú také tie útržky s telefónnym číslom a e-mailovou adresou. Jedna z rybiek, zjavne ona, sa pýta, či sa už niekto na inzerát ozval. On rezignovane odpovedá, že nie. Hádajte prečo...
Je to kruh, z ktorého sa nedá vyjsť. Volanie o pomoc, ktoré nikdy nikto nevypočuje, pretože ho nepočuť. Kruh, do ktorého musí vstúpiť niekto tretí.
Pripomenulo mi to ľudí, o ktorých sa hovorí v dnešnom prvom čítaní a v evanjeliu. „Ľud, čo kráča vo tmách,“ hovorí o nich prorok Izaiáš. Tak to možno nejaký čas bolo, ale dlho to neplatilo. O pár storočí neskôr ich evanjelista Matúš charakterizuje ako ľudí, čo „sedeli v temnom kraji smrti“. Už nekráčajú, už len sedia.
V jednom románe som čítal o manželoch, ktorí sa v spontánnom návale dobrodružnej romantiky vybrali sami preskúmať neznámu jaskyňu. Veď iba kúsok, veď majú baterku. Ale baterka po pár minútach zhasla a oni sa márne – možno pár minút a možno pár hodín, no im to pripadalo ako večnosť – snažili dostať von. Nakoniec urobili to najrozumnejšie, čo sa v tej chvíli dalo: sadli si a čakali na pomoc. Mali to šťastie, že vedeli, že skôr či neskôr niekomu začnú chýbať a dôjde mu, kde ich treba hľadať. Niektorí také šťastie nemajú...
Tak nejako to asi bolo s Galileou a jej obyvateľmi. Pohraničie s ľuďmi, ktorí sú v očiach ostatných divní, viac-menej nimi pohŕdajú a kto môže, uteká odtiaľ čo najďalej. Ale väčšina utiecť nemôže. Nemajú kam, s kým ani ako...
Čo robí Ježiš? Po uväznení Jána Krstiteľa odišiel z Judey, náboženského srdca krajiny, a namieril si to do pohraničia. Prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
On je tým Svetlom, ktoré tam zažiarilo. Je to také „františkovské“ – myslím tým pápeža Františka s jeho výzvami, aby sme sa zamerali na ľudí na okraji. Ježiš to nesporne robil.
Kde je tvoja krajina Zabulon a Neftali? Kto je tvoj Galilejčan? Kto sú v tvojom okolí tí ľudia na okraji záujmu a pozornosti; ľudia, ktorí už dávno rezignovali a teraz už len sedia? Ľudia ako tie dve rybky v akváriu, ktoré sa samy nevyslobodia. Kedy a ako vstúpiš do ich kruhu?
