CR-02ST
Pri čítaní príbehu o Dávidovi a Goliášovi človek ľahko stratí zo zreteľa pointu. Nečudo, ten kontrast medzi obyčajným chlapcom a obrom je obrovský. Hoci Písmo vlastne hovorí, že ten chlapec nebol už tak celkom chlapcom a nebol ani obyčajný – je známy tým, že sa už stihol pobiť s levom i medveďom a vyšiel z toho oveľa lepšie ako tí dvaja. Je však skromný a všetky zásluhy pripisuje Bohu: „Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, vyslobodí ma aj z ruky tohto Filištínca,“ hovorí. Na druhej strane Goliáš je síce veľký chlap, ale zdá sa, že obrom ho v očiach ľudí robí skôr jeho ego a nadutosť.
Pointa je však niekde inde. Goliáš totiž prichádza s ponukou, ktorá dáva zmysel: načo by mali proti sebe bojovať dve armády a zahynúť pritom mnohí muži? Nech Izraeliti vyberú spomedzi seba jedného bojovníka, Filištínci dodajú druhého (Goliáš sa prihlásil dobrovoľne), tí budú bojovať na život a na smrť a kto z nich prežije, získa tým víťazstvo pre svoj národ. Praktické. Aj keď od začiatku boli pochybnosti, či to Goliáš myslí vážne.
Asi to bola len forma propagandy a zastrašovania nepriateľa. A fungovala. Pretože keď nikto z Izraelitov nereagoval, Goliáš začal vyzývať, aby do súboja s ním prišiel kráľ. Pamätáte si? Ten kráľ Saul, o ktorom Boh v pondelok vyhlásil (teda v pondelok sme to čítali pri svätej omši), že už nemôže byť kráľom. Keď ide o národ, kráľ ide do boja prvý, na čele svojho ľudu, a z bojiska odchádza posledný. To, že Saulovi ani nenapadlo reagovať na Goliášovu výzvu, ukázalo, že hoci stále nosí kráľovský titul, už nie je kráľom. Nespráva sa totiž ako kráľ a nie je pripravený bojovať a v prípade potreby aj zomrieť za svoj ľud.
Na druhej strane Dávid – o ktorom okrem nás (keďže sme to počúvali pri svätej omši včera) ešte nikto nevie, že je kráľ – sa ako kráľ správa. Ide do boja za svoj ľud, hoci to vyzerá beznádejne. Mimochodom, Dávid sa v tom boji nespráva vôbec „férovo“. Tým, že použil prak, zrejme podvádzal. Nebol to rytiersky súboj a jeho vek ani výška ho neospravedlňujú. A to, že Goliášovi odťal hlavu jeho vlastným mečom, je zase spôsob, ako nepriateľa ešte viac ponížiť.
Čo sa môžeme z príbehu naučiť? Nejde o hrdinstvo a už vôbec nie o podvádzanie. Ide o to, že Dávid sa správal ako kráľ, Pánov pomazaný. Keď treba bojovať za ľud, ide do toho. My všetci sme pomazaní v krste. A je to aj kráľovské pomazanie, ktoré znamená podiel na Ježišovej kráľovskej hodnosti.
Si pripravený ísť prvý do boja za dobrú vec? Aj keď to vyzerá beznádejne ako boj Dávida a Goliáša? Aj keď nikto iný nechce? Pamätaj dnes na to, že si pomazaný.
By Michelangelo - Web Gallery of Art: Image Info about artwork, Public Domain, Link
