ADV-04NEA
„S narodením Ježiša Krista to bolo takto,“ hovorí Matúš v dnešnom evanjeliu. A mne sa žiada dodať: „Všetko viselo na vlásku.“ V Matúšovom podaní všetko stojí a padá na Jozefovom rozhodnutí. Stačilo málo a všetko by bolo inak. Našťastie „keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“
Čítal som adventné zamyslenie jedného môjho priateľa. V závere píše, že by sme možno už ani nemali sláviť „Vianoce“, pretože je to úplne vyprázdnený pojem. Radí, aby sme radšej slávili Narodenie Pána.
Premýšľal som, ako to urobiť v praxi. Napadlo mi, že kľúčom môžu byť práve tie tri kroky, ktoré urobil Jozef: prebudil sa, urobil a prijal.
- Prebudiť sa z Vianoc. Možno je čas, aby sme sa prebudili gýčovitej predstavy Vianoc. Naši predkovia slovo Vianoce prevzali zo staronemeckého výrazu wīhen nachten. Wīhen (v modernej nemčine weihen) znamená svätiť či zasvätiť a nachten sú noci. Máme teda Veľkú noc a máme Vianoce – sväté či zasvätené noci. To množné číslo je dôležité: Narodenie Pána neslávime len jeden deň či noc, ale celú oktávu – osem nocí. Od 24. decembra až do 1. januára, kedy sa prebudíme do nového roku slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.
- Urobiť. Ako sa však prebudiť? Čo urobiť pre to, aby to, do čoho sa prebudíme, bolo naozaj nové? Odpoveď ponúka druhé sloveso: Jozef urobil. Matúš spresňuje, že urobil presne to, čo mu prikázal anjel. Urobil to všetko do bodky. Je to silný odkaz na poslušnosť Bohu.
- Prijať. Konečne tretie sloveso. Jozef urobil to, čoho sa bál – prijal Máriu. Čoho sa bojíš ty? Koho alebo čo máš v tomto čase prijať ty?
Prebudiť sa, urobiť a prijať. Z čoho sa potrebuješ prebrať, čo potrebuješ urobiť a čo prijať, aby boli tieto sviatky skutočne posvätnými nocami a dňami – opravdivým slávením Narodenia Pána? Ešte máme pred sebou pár adventných dní. Stále sa to dá stihnúť...
