17.12.
Dnešným dňom vstupujeme do druhej časti Adventného obdobia. Kým prvá nás upriamovala na posledné veci a druhý Kristov príchod, adventná etapa od 17. do 24. decembra je bezprostrednou prípravou na slávnosť Pánovho narodenia. Liturgia nám počas týchto dní postupne odkrýva jednotlivé aspekty vtelenia.
Ten dnešný veľmi pekne vyjadruje kolekta – modlitba dňa. Hovorí o tom, čo Boh chcel, čo pre to urobil a aký to má dosah na nás:
„Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, ty si chcel, aby sa tvoje Slovo v lone nepoškvrnenej Panny stalo telom; láskavo zhliadni na naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov. Amen.“
Čo Boh chcel? Chcel, aby sa jeho Slovo stalo telom, teda aby jeho jednorodený Syn prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom. Nebola to žiadna spontánna či náhodná záležitosť. Rodokmeň z dnešného evanjelia i proroctvo o dôležitosti kmeňa Júda z prvého čítania svedčia o tom, že Boh mal od začiatku jasný plán. Vie, čo chce, a trpezlivo na tom pracuje.
To je nesmierne inšpiratívne – najmä ak si uvedomíme, že my sami často nevieme, čo chceme. Alebo to aj vieme, no málokedy pre to niečo urobíme.
Našťastie, v tom najdôležitejšom máme jasno, aspoň podľa spomínanej modlitby. Zdá sa, že z nej presne vieme, o čo nám ide. Prosíme, aby nám Kristus, ktorý prijal náš ľudský život, dal účasť na svojom božstve. Je to tá známa pravda, ktorá v skratke vyjadruje podstatu Vianoc: Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi.
Myslite na to, ak sa dnes budete niekam veľmi ponáhľať. Boh sa nestal človekom preto, aby sme stihli všetky vianočné punče, kapustnice a besiedky. O umytých oknách a lineckom pečive ani nehovoriac. Nie že by tieto veci neboli dôležité, no skutočnosť, že sa môžeš stať Božou dcérou či Božím synom, je nekonečne dôležitejšia.
