Slávnosť Všetkých svätých
Čo však nie je také jednoznačné, je, koho to Ježiš učil. Učeníkov, ktorí „pristúpili k nemu“? Alebo tie veľké zástupy, ktoré videl predtým, ako vystúpil na vrch? Najpravdepodobnejšie sa mi zdá, že Ježiš učil učeníkov. Veď ak tam boli niekoľkotisícové davy, bez mikrofónov, reproduktorov a veľkoplošných obrazoviek by jeho učenie nebolo veľmi efektívne. Ale keby tie davy podelili na menšie skupiny a každej sa venoval niektorý z povedzme sedemdesiatich dvoch učeníkov, to by už išlo.
Lenže potom je tu ďalšia otázka. Je jasné, že na takú úlohu musel učeníkov pripraviť. Učil ich však, čo majú tým ľuďom v menších skupinách povedať, alebo ich učil, ako to majú urobiť? Inak povedané: Sú Blahoslavenstvá obsah (čo potrebujeme vedieť) alebo úloha (čo máme robiť)?
Myslím si, že oboje. A v opačnom poradí. Myslím, že Ježiš poslal učeníkov k zástupom, aby ich robili blahoslavenými. Predstavujem si to tak, že učeníci sa rozišli medzi ľudí a zvlášť si všímali plačúcich, tichých, lačných a smädných po spravodlivosti, milosrdných či tých, čo šíria pokoj. Tešili plačúcich a oceňovali tichých a milosrdných. Tých, čo šíria pokoj, síce nenominovali na Nobelovu cenu mieru, ale uctili si ich ako tých, ktorí sú Božími synmi. Urobili ich blahoslavenými.
Potom ich naučili ten zoznam - Blahoslavení chudobní v duchu, blahoslavení plačúci, lační a smädní po spravodlivosti... - a povzbudili ich, aby išli a aj oni premieňali svet na miesto blahoslavených.
Je dobré, že dnes čítame v evanjeliu Blahoslavenstvá. Pripomíname si tak, čo máme robiť: postarať sa, aby boli plačúci potešení a hladní a smädní po spravodlivosti nasýtení. Že je okolo nás množstvo nespravodlivosti a dôvodov na plač, to je jasné každému. Blahoslavenstvá sú kontrolný zoznam toho, čo máme robiť, aby sme na niekoho náhodou nezabudli.
A áno, Blahoslavenstvá sú aj prísľub. Pretože niektorých plačúcich nedokážeme potešiť. Ich smútok je tak hlboký, že môžeme len plakať spolu s nimi. Pretože niektoré nespravodlivosti nevieme zvrátiť a prenasledovaniu pre spravodlivosť nevieme zabrániť. Keď Ježiš hovorí, že budú potešení alebo nasýtení, je v tom aj prísľub, že Boh nadprirodzenou mocou doplní to, čo chýba nášmu úsiliu.
Nechaj sa Ježišom poučiť. A potom choď a rob ľudí blahoslavenými. Nie sám, sám to nedáš. S ním. Veď ani Ježiš nenechal tých učeníkov samých, spolu s nimi prechádzal od skupinky ku skupinke a robil ich blahoslavenými.
Kedysi som videl „Pošli to ďalej“. Je trochu nasládnutá romantika. Ale pointa je veľmi silná. Žiaci v triede dostali v rámci projektového vyučovania zadanie vymyslieť spôsob, ako zmeniť svet k lepšiemu. Dvanásťročný Trevor prišiel s projektom, ktorý nazval „Pošli to ďalej“. Spočíval v tom, že Trevor urobí veľkú láskavosť trom neznámym ľuďom, a namiesto toho, aby mu ju oplatili, požiada ich, aby ju poslali ďalej, teda aby každý z nich urobil veľký dobrý skutok pre ďalších troch ľudí. Tým by sa mala spustiť reťazová reakcia dobra a zmeniť svet. Trevor to vysvetlil v triede, nakreslil im schému, rozpočítal, koľko dobrých vecí by sa tak mohlo stať. Potom to odštartoval, pomohol trom ľuďom a požiadal ich, aby to poslali ďalej. Poslali.
V reálnom živote je to zložitejšie. Ale princíp je správny: Pošli to ďalej. V blahoslavenstvách.
