Spomienka na Všetkých zosnulých veriacich
Je mnoho spôsobov, ako uchopiť Sväté písmo. Pekne to ilustruje dnešné podobenstvo o desiatich pannách. Mohli by sme uvažovať nad tým, v akej súvislosti ho Ježiš povedal, alebo sa môžeme sústrediť na to, čo chcel tým príbehom povedať svojim poslucháčom. V tom prípade je posolstvo zrejmé – byť pripravený. Ježišovými slovami: „Bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.“ Ale Cirkev dnes chce, aby sme podobenstvo čítali v kontexte spomienky na Všetkých zosnulých veriacich. Preto ho vybrala ako evanjelium pre dnešné slávenie. Poďme sa naň preto pozrieť z tohto uhla pohľadu. Je jasné, že v ňom tým pádom uvidíme aj niečo, čo Ježiš vtedy nepovedal. Ale verím, že to bude niečo, čo nám chce povedať dnes.
Podobenstvo o desiatich pannách končí pri zatvorených dverách. Múdre sú so ženíchom vnútri, na svadobnej hostine. Hlúpe sú vonku. Dnu je svetlo, vonku temnota. A ony nemôžu vojsť. Kričia, volajú. Ale zvnútra sa ozvalo iba strohé: „Nepoznám vás.“
V kontexte dnešnej spomienky na zosnulých môžeme podobenstvo čítať tak, že toto je situácia zomrelých, na ktorých včera a dnes zvlášť myslíme. Niektorí sú už vo vnútri, so ženíchom, ktorým je Kristus. A niektorí sú vonku, vo tme. Nemôžu sa dostať dnu, pretože nemajú svetlo. Tí vo vnútri ich nevidia, slovami podobenstva nepoznajú. Tí vo vnútri sú svätí v nebi, vonku je očistec.
Očistec, alebo peklo? To závisí od toho, či príbeh má alebo nemá pokračovanie. Ak by ho nemal, bolo by vonku peklo. Ježišovo podobenstvo končí ženíchovými slovami: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.“ A Ježišovým komentárom: „Bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.“ Tým končí podobenstvo. Ale končí tým aj príbeh?
Pre mňa je to ako, keď čítate dobrú knihu alebo pozeráte dobrý film a v dramatickej chvíli je zrazu koniec. To be continued. Pokračovanie nabudúce. V tomto príbehu sme my to „pokračovanie nabudúce“. A druhý diel tohto príbehu vychádza tento týždeň.
Tí, ktorí zostali vo tme vonku, motkajú sa okolo, ale nevedia nájsť dvere, volajú na nás: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“ Kým ešte žili v našom svete, nikto sa s nimi o tento druh oleja podeliť nemohol. Ani my nie. Ale teraz, keď sú vo tme, v očistci, to pre nich urobiť môžeme. Môžeme to nazvať olejom odpustkov.
Odpustky môže človek získať len pre seba alebo pre duše v očistci. Nemôžem získať odpustky pre ľudí, ktorí sú práve teraz so mnou na ceste života, nemôžeme im dať zo svojho oleja. Môžem im pomôcť dobrou radou: „Choďte radšej k predavačom a kúpte si!“ Majú dosť času aj prostriedkov, aby to urobili. Ale môžem získať odpustky, môžem sa podeliť o svoj olej s tými, ktorí už vlastný olej získať nemôžu.
A tak nás dnes Ježišovo podobenstvo povzbudzuje k niečomu, čo síce on sám vtedy určite nepovedal, ale cez ten starý príbeh nám to hovorí dnes. Našli sme v ňom biblické učenie o modlitbe za zomrelých a učenie Cirkvi o odpustkoch.
„Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“ Ako sa môžeme podeliť o olej odpustkov? Čo treba urobiť, aby sme získali odpustky? To, čo je podmienkou pre získanie odpustkov vždy. Plus to, čo Cirkev určila ako podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci.
Čo treba urobiť vždy
- Svätá spoveď – na základe jednej spovede možno získať viac úplných odpustkov.
- Sväté prijímanie – jedno prijímanie = jedny odpustky.
- Modlitba na úmysel najvyššieho veľkňaza – jedna modlitba za to, čo uzná za vhodné pápež = jedny odpustky. Ľubovoľná modlitba na úmysel Svätého Otca, alebo aspoň Otče náš a Zdravas.
Čo treba urobiť 1. – 8. novembra
K tomu, čo robíme vždy, treba pridať:
- Nábožná návšteva cintorína.
- Nábožná modlitba za zomrelých, hoci iba v mysli.
Čo treba urobiť 2. novembra, presnejšie od poludnia 1. novembra do polnoci 2. novembra
Tu sa vychádza v ústrety tým, ktorí sa nedostanú na cintorín. K tomu, čo robíme vždy, treba namiesto návštevy cintorína a modlitby za zomrelých pridať:
- Nábožnú návštevu kostola alebo miesta modlitby (kaplnka).
- Modlitbu Otče náš.
- Vyznanie viery Verím v (jedného) Boha.
Každý deň môžeme získať odpustky pre niekoho iného. Preto je dušičkový čas veľmi vzácny a dôležitý.
To bol zoznam podmienok, teda odpoveď na otázku, čo môžeme urobiť. Ešte si povedzme, ako. Samozrejme, že je dôležitá aj naša vnútorná dispozícia, od ktorej závisí, či získame odpustky úplné, alebo čiastočné. Cirkev hovorí, že komu sa podarí vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, získa úplné odpustky, komu nie, získa odpustky čiastočné. Je to trochu taká právnická odpoveď, ale je presná.
Skúsim to ale vyjadriť inak. Jedna známa mi včera písala, že v týchto dňoch cíti taký tlak. Spoveď, modlitba, kostol, nie príklon k hriechu. „Neviem byť nepriklonená hoc aj tomu malému hriechu…“ Tak som sa jej spýtal, či vie byť priklonená k Bohu.
Je čas podeliť sa o svoj olej s tými, ktorým lampy hasnú. Nerieš, či to urobíš dokonale alebo nie, či mu naplníš celú lampu, alebo len do polovice. Urob, čo vládzeš. A aj vďaka tebe Kristus už dnes niekomu povie: „Jej, super, že si tu, už ťa vidím. Čakáme ťa, poď na svadbu.“
