CR-34NEC
Posledná nedeľa liturgického roku nesie titul „Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme“ – Kristus Kráľ. Je to nesporne zaujímavý sviatok.
Pôvod sviatku
Vyzerá starobylo, no zaviedol ho pápež Pius XI. v roku 1925, teda v čase, keď už tých monarchií a kráľov vo svete veľa nezostalo. Vlastne urobil to práve preto, no nie z nejakej nostalgie za minulosťou. Bolo to po prvej svetovej vojne. Vieme, že hoci došlo k zastaveniu bojov, skutočný pokoj nenastal. Pápež reagoval na nárast triednych rozdielov a nespútaného nacionalizmu a zastával názor, že skutočný mier možno nájsť iba pod kráľovskou vládou Krista Kráľa. „Lebo Ježiš Kristus kraľuje nad mysľami jednotlivcov svojím učením, v ich srdciach svojou láskou, v živote každého tým, že žijeme podľa jeho zákona a napodobňujeme jeho príklad,“ napísal Pius XI.
Ekumenický rozmer
Vyzerá rýdzo katolícky, ale je to ekumenický sviatok. Ako termín slávenia určil Pius XI. poslednú októbrovú nedeľu. Protestanti to vnímali negatívne, budilo to dojem, že zámer je antiprotestantský, pretože dátum slávenia sa prekrýval alebo bol v blízkosti Dňa reformácie (31. október), ktorý je dôležitý pre luteránov a iné protestantské cirkvi. Lenže po Druhom vatikánskom koncile prebehla rozsiahla reforma rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Od roku 1970 slávime sviatok Krista Kráľa poslednú nedeľu liturgického roka, teda tesne pred Adventom. Presunutím získal sviatok silný eschatologický rozmer (Kristus ako cieľ a naplnenie všetkého) a stratil sa aj neúmyselne konfrontačný tón.
V 70. rokoch 20. storočia Anglikáni a mnohé protestantské cirkvi spolu tvorili Revidovaný spoločný lekcionár s cieľom mať v rôznych cirkvách v nedele spoločné čítania. Na protestantských liturgistov zapôsobil svojou prepracovanosťou rímskokatolícky lekcionár a vo významnej miere sa ním inšpirovali. Preto veľmi často čítajú v nedeľu to isté evanjelium a druhé čítanie ako my. S prvkami lekcionára niektorí protestanti prebrali aj ideu sviatku Krista Kráľa. Treba dodať, že iniciatíva, hoci celosvetová, sa v Európe veľmi neujala. Ale to je už iný príbeh.
Kráľ dnes
Podstatná otázka je, kto je to kráľ. Pretože my dnes neprichádzame s kráľmi do kontaktu, obsah tohto slova napĺňame tým, čo sme prebrali. V lepšom prípade to, čo vieme o kráľoch, pochádza zo starých rozprávok. Mnohé vznikli v monarchickom období a ľudia, ktorí ich vytvorili, vedeli, o čom hovoria. Kráľ z rozprávok je vo všeobecnosti hodnotený pozitívne, pretože je:
- Spravodlivý – snaží sa vládnuť múdro a spravodlivo, hoci niekedy potrebuje radu alebo pomoc hrdinu.
- Starostlivý – záleží mu na blahu jeho kráľovstva a poddaných.
- Otvorený – vypočuje aj jednoduchého človeka, dáva šancu chudobným hrdinom, hľadá riešenia.
- Štedrý – sľubuje veľké odmeny, štandardná taxa je pol kráľovstva a ruka princeznej.
- Múdry – hoci bol v niektorých situáciách naivný alebo oklamaný, v jadre je múdry, nakoniec uzná pravdu.
Rozprávkari boli ale realisti, a tak hovoria aj o kráľovi, ktorý je naivný, slabý, sebecký, bezradný, rozmaznaný, občas aj príliš starý, príliš tvrdohlavý alebo sústredený len na svoje rozmary, čím ohrozuje kráľovstvo. Každopádne, to všetko sú dôvody na urýchlenú výmenu kráľa, či už za jeho spolupráce, alebo aj nie. Neschopných, sebeckých či nepoučiteľných rozprávky dlhodobo na vedúcich postoch netolerujú.
V horšom prípade sú naše archetypálne predstavy o identite kráľa podfarbené ideologicky. Koniec koncov, vyrastali sme v spoločnosti, ktorá nemala s kráľmi už dlho žiadne skúsenosti a iniciatívne robila veľa preto, aby pokrivila aj to, čo bolo na idei monarchie obdivuhodné. Ani totalitné, ani demokratické vlády, ktoré vznikli na území pôvodných kráľovstiev, po návrate monarchie rozhodne netúžili.
Kristus Kráľ
Kristus je kráľ. Aký? Je to ten typ, ktorý predstavuje historiografia, občas ideologicky podfarbená? Alebo je to ten kráľ z rozprávok? A ako to chápe Cirkev?
Kráľ, ktorý nemá čas na seba
Kľúčom k tejto otázke je dnešné evanjelium, zámerne vybrané pre tento sviatok. Kristus je kráľ, ktorý nemá čas. Presnejšie, nemá čas na seba.
Visí na kríži. Ide mu o život. Ak sa nič nestane, bude žiť už len pár minút, najviac pár hodín. Okolo kríža chodia rôzni ľudia a dávajú mu posmešné rady: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba... Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“
Ale Ježiš na nich nereaguje. Je kráľ, ktorý nemá čas na zbytočné reči. A je kráľ, ktorý nemá čas zachraňovať seba. On má na práci niečo dôležitejšie: Zachraňuje celé stvorenie.
Ježiš je kráľ, ktorý zomrel. Ale stihol to. Slová „budeš so mnou v raji“ nepatria len tomu beznádejnému zločincovi, ktorý zomieral spolu s ním. Veríme, že patria všetkým, ktorí o nebo čo len trochu stoja.
Ježiš je kráľ, ktorý ide do boja prvý a z bojiska odchádza posledný. Kráľ, ktorý je služobníkom všetkých. Tak trochu ako dobrí králi z rozprávok. Ale lepší. A úplne iný, ako v šachu.
