CR-34NEC
„Nezastavujeme, máme zpoždění!“ hlási sprievodkyňa Helenka v nemenovanom českom filme. Vlak zastávkou len prefrčí, iba čo trochu pribrzdí, aby mohol vyskočiť brigádnik Šimon Plánička. Miestnej klebetnici Kelišovej sa ale nastúpiť počas jazdy nepodarí. Márne beží za vlakom a vykrikuje, že potrebuje ísť k lekárovi, pretože má zlomené dve rebrá a nohu. „Nezastavujeme, máme zpoždění!“ Cestovný poriadok je cestovný poriadok, grafikon jednoducho nepustí.
Ježiš ide podľa plánu, podľa Božieho grafikonu, rozhodne nemá meškanie. Scénu, o ktorej sme práve čítali, by neznalý vyhodnotil ako zlyhanie, tragédiu, fiasko. Ale Ježiš vie, čo robí. Ide podľa plánu, aj keď ostatní tomu nerozumejú.
Chodili okolo, uškŕňali sa a škodoradostne pokrikovali: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba… Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ No on sa nezachránil. Mal na starosť niečo dôležitejšie: zachrániť nás. Ako rušňovodič, keď vidí, že sa rúti na prekážku. Najprv sa snaží zachrániť ostatných, hoci aj za tú cenu, že sám to možno nestihne. V kritickej situácii nestráca sekundy riešením seba, ale zachraňuje všetkých.
Zastávka na zamyslenie
Lenže teraz nie ste v práci, môžete pribrzdiť, aj zastaviť, v pokoji sa poobzerať, popremýšľať, kam vlastne smeruje váš život. Kde je cieľová stanica, aký kus cesty ste už prešli a koľko vás asi ešte čaká.
Ten chudák, čo bol ukrižovaný s Ježišom, sa v živote asi často nezastavil. Až keď visel na kríži, keď sa už nemohol ani pohnúť, začal konečne premýšľať, čo ďalej. A kam ďalej. Vtedy dostal zo seba bezpochyby najdôležitejšiu vetu svojho života: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
Kde je cieľová stanica tvojho života? Myslím ten moment, keď skončí tvoja posledná šichta, vystúpiš z vlaku, ktorý sa volá život a povieš: „Tak som konečne doma!“
Dismas, tak sa podľa tradície volá ten polepšený lotor z druhého kríža, mal aspoň v tomto jasno: Božie kráľovstvo, to je to miesto, kam my chcel prísť. Nerobil si veľké ilúzie. Ale prosí Ježiša, aby si na neho aspoň spomenul. Ježišove plány ale počítajú aj s Dismasom: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji,“ odpovedá mu.
Ak Ježiš počíta v nebi so zločincom Dismasom, o to viac počíta s tebou, dobrým človekom, rozvážnym rušňovodičom, pokojným vlakvedúcim, usmiatou sprievodkyňou, alebo kýmkoľvek, nech už je tvoje miesto pri železnici akékoľvek, netrúfam si vymenovať všetky vaše povolania.
On počíta s tebou. Počítaš ty s ním? Tak mu povedz, dnes a najlepšie každý deň: „Ježišu, prijmi ma do svojho kráľovstva.“
Meškanie
„Nezastavujeme, máme zpoždění!“ Ozaj, a čo tvoj život, ide podľa plánu? Si takým manželom, otcom, takou mamou, manželkou…, ako si vždy chcela, chcel? Nemáš nejaké to meškanie v láske, pozornosti, starostlivosti…? Myslím tým meškanie oproti sľubu, ktorý si kedysi dal.
A čo meškanie vo vzťahu s Bohom? Niektoré sviatky, omše a modlitby majú také meškanie, že ten vlak je už vlastne odrieknutý, to už nikdy nedobehneš. Ale niečo sa dobehnúť dá.
Kto vedie tvoj vlak?
A napokon ešte jedna železničiarska alegória: Kým je Kristus v tvojom živote?
- Je rušňovodičom vlaku tvojho života?
- Je v ňom vlakvedúcim, je tvojím sprievodcom?
- Výpravcom?
- Alebo sa stará o výhybky a návestidlá?
Všetko sú to nenahraditeľné pozície. Len daj Kristovi miesto.
