CR-33NEC
„Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“, počuli sme minulý týždeň volať Ježiša. Učeníci to vyhodnotili tak, že vtedy „hovoril o chráme svojho tela.“ Áno. Ale nie len. Pretože dnes ho zase stretáme v Jeruzalemskom chráme. A ľudí, ktorí sú z chrámu očarení, pretože „je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi“ nevyčísliteľnej materiálnej, umeleckej a historickej hodnoty, rýchlo uzemní proroctvom: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ V roku 70, teda plus mínus 40 rokov odvtedy, ako Ježiš tie slová vyslovil, prišli Rimania a ten chrám zrovnali so zemou. Proroctvo sa naplnilo.
Kristus to myslí vážne. Boh dopustil, aby Rimania zrovnali so zemou Jeruzalemský chrám, najsvätejšie miesto všetkých Židov, miesto, kde prebýval Boh. Stalo sa tak, pretože chrám bol už svojím spôsobom prázdny. Štyridsať rokov pred tým, v momente, keď Ježiš zomrel na kríži, sa roztrhla chrámová opona, ktorá oddeľovala Svätyňu, najsvätejšie miesto v najsvätejšom chráme. Akoby Boh symbolicky opustil chrám v Jeruzaleme. Ľudia do neho chodili ďalej. Ale chrám bol v istom zmysle prázdny. A teda nepotrebný.
Poučili sme sa z tejto historickej skúsenosti. A robíme pokánie. Preto je dnes z iniciatívy Konferencie biskupov Slovenska a Ekumenickej rady cirkví Deň odprosenia. Dnes o 16:00 sa v historickej budove Národnej rady SR uskutoční ekumenická bohoslužba pokánia a prosby o odpustenie. Chceme ako Cirkev prísť pred všemohúceho Boha a aj pred ľudí a konať pokánie za naše zlyhania, hriechy, a slabosti.
Dôraz je na slovách „naše zlyhania“, neriešime zlyhania tých druhých, ale naše vlastné. Robíme pokánie za hriechy rozdelenia medzi Cirkvami na Slovensku, za hriechy rozporu medzi slovami a skutkami, za hriech mlčania tam, kde bolo treba hovoriť. Dnes robíme pokánie za zlyhania služobníkov Cirkvi. Za naše previnenia voči Židom, Rómom a menšinám. Za hriechy kolaborácie s nespravodlivými režimami a ideológiami. Za odpustenie hriechov nedostatku lásky a pastoračnej starostlivosti.
Čo robíme? Obnovujeme chrám, ktorým je Cirkev. Aby aj nám Kristus nepovedal: „Zborte tento chrám.“ Ak to neurobíme, budeme ako Cirkev vyprázdnení a bude len otázkou času, keď „prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“
Dátum 16. november a čas 16:00 sú príslovečné. Pretože je to predvečer dátumu, keď sa ľudia tejto krajiny chopili rozumu a verím, že vďaka Božej milosti, zbúrali „novodobý chrám pohanského kultu“, ktorý požieral vlastných ľudí. Chrám, ktorý predtým väčšina celé desaťročia budovala, mnohí veľmi obetavo, v dobrej viere a vo vízii lepších zajtrajškov. Aby nakoniec zistili, že budovali svet, ktorý im postupne berie všetko, majetok, slobodu, aj ľudskú dôstojnosť. Zboriť ten chrám Molocha bola veľká vec. O to je smutnejšie, že dnes niektorí, zneužívajúc naivný spomienkový optimizmus, znova oprašujú tie staré kamene nového pohanstva a chcú budovať spoločnosť na tých istých základoch.
Robiť pokánie aj za hriechy kolaborácie katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, vôbec všetkých kresťanov na Slovensku, s nespravodlivými režimami a ideológiami, je výzva nanajvýš aktuálna. Pripojme sa dnes k tejto iniciatíve:
- Za odpustenie hriechov rozdelenia medzi Cirkvami.
- Za odpustenie hriechov rozporu medzi slovom a skutkom.
- Za odpustenie hriechov mlčania tam, kde bolo treba hovoriť.
- Za odpustenie hriechov zlyhania služobníkov Cirkvi.
- Za odpustenie hriechov voči Židom, Rómom a menšinám.
- Za odpustenie hriechov kolaborácie s nespravodlivými režimami a ideológiami.
- Za odpustenie hriechov nedostatku lásky a pastoračnej starostlivosti.
