Anjeli strážcovia
Premýšľam, čo sa môžeme naučiť od anjelov, zvlášť od anjelov strážcov. A hneď prvá vec je postoj služobníka. Svätý Augustín hovorí, že to slovo anjel „je názov služby, nie prirodzenosti.“
Každý anjel je duch. To nie je nič, čomu by sme sa mali učiť. Koniec koncov, Ježiš v evanjeliu hovorí, že kto sa poníži ako obyčajné malé dieťa, bude v nebeskom kráľovstve najväčší. To len podčiarkuje, že hodnota v Božích očiach spočíva v pokore a službe, ktorá je jadrom aj anjelskej prirodzenosti.
Výnimočné a nasledovania hodné je, že anjel je služobník. A je to služobník, ktorý urobí, čo vidí svojmu Pánovi na očiach. Aj to Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu, spomína, že anjeli ustavične hľadia na Božiu tvár.
Takže ak ti niekto povie, že si hotový anjel, nemá tým asi na mysli, že si éterická bytosť, ale že si výnimočný služobník, služobníčka, niekto, kto pre neho urobil všetko, čo bolo treba.
Robíš, čo vidíš Bohu na očiach?
Druhá vec, ktorej sa môžeme od nich učiť, je služba anjela strážcu. Toho má naozaj každý človek. Tak to hovorí svätý Bazil: „Každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“ Cirkev učí, že nie len veriaci, ale naozaj každý.
Takže keď ti niekto povie, že si jeho anjel strážny, je to veľké ocenenie. Si takýmto ‚ľudským‘ anjelom strážnym pre iných?
A keď už spomínam toho Bazila, on aj učil, ako si to so svojím anjelom strážnym nepokaziť. „Ako dym odháňa včely a zápach holuby, tak odpudzuje anjela strážcu nášho života žalostný hriech.“
Myslím, že aj z toho sa môžeme poučiť. Napríklad ako neodplašiť našich anjelov strážnych, tých éterických, aj tých ľudských.
