CR-25NEC
Dnes by bolo lákavé hovoriť o konsolidácii a o tých, ktorí rozšírili našu slovnú zásobu o toto slovo. Prvé čítanie tejto téme neskutočne nahráva: „Čujte vy, čo šliapete po chudákovi a nivočíte bedárov v krajine... zvyšujete cenu a používate falošné váhy...“ Lenže prvým slovom prvého čítania je „Čujte!“ No dotyční by aj tak „nečuli“.
Okrem toho je tu dnešné druhé čítanie z Listu Timotejovi a v ňom jasný pokyn: „Predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote.“ Takže asi treba uvažovať skôr týmto smerom.
A potom je tu dnešné evanjeliové podobenstvo so všetkými jeho paradoxmi. Najviac ma zaujalo, že ten pán rieši disciplinárny priestupok svojho správcu, obvineného z toho, „že mu rozhadzuje majetok“. A nakoniec správcu pochváli práve za to, „že mu rozhadzuje majetok“, len iným spôsobom.
Zjavne mu neprekáža, že jeho správca si predvolal dlžníkov a s vidinou budúcich výhod im dlh v pánovom mene výrazne znížil. Vyzerá to tak, že hoci s korupčným a teda zlým motívom vlastne urobil niečo dobré, niečo, čo jeho pán nepovažuje za rozhadzovanie majetku, a čo je v súlade s jeho hodnotovým nastavením.
Vlastne mi tento bohatý človek pripomína iné podobenstvo. Aj v ňom je správca a pán. Len tam ide o robotníkov vo vinici, ktorí, či pracovali celý deň alebo len hodinu, dostanú rovnakú výplatu. Treba však podotknúť, že rovnako skvelú výplatu, teda že si prilepšili tí málo zarábajúci, no tí, čo mali viac šťastia a robili celý deň, nie sú o nič ukrátení.
Máme tu teda opäť bohatého človeka, ktorý chce dopriať tým, čo nie sú požehnaní ako on. Odpustenie časti dlhu tým, ktorí nemajú na splatenie, nepovažuje za rozhadzovanie svojho majetku, ale za samozrejmosť. Čo považuje za rozhadzovanie? To si môžeme len domýšľať. Možno luxus, možno ľahkovážnosť, možno zanedbávanie povinností pri správe cudzieho majetku...
„Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“, komentuje podobenstvo Ježiš. Je jasné, že sa v tom pánovi vidí. A že od nás očakáva postoj poctivého správcu, aj v najmenšom verného postojom a hodnotám svojho pána. Si správca. Kto je tvojím Pánom?
A potom je tu tá správcova otázka, čo mi nedá pokoja: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ V duchu povedaného je jasné, kam ňou smeruje. Pánovi dlhujeme to, čo dlhujeme druhým. A naším dlhom v tomto zmysle nie je zďaleka len to, čo sme si požičali. Dlhom je tu všetko, s čím sa môžeme podeliť.
Môžeme si vybrať, aký postoj zaujmeme v ťažkých časoch. Môžeme žiť zameraní výlučne na seba. Alebo byť vypočítaví, no stále sebeckí, ako ten správca z príbehu.
Alebo môžeme byť verní v tom, na čo máme dosah vo svojom malom svete a tak ako nám to ide, milovať blížneho ako seba samého.
Nevadí, že toho dokážeš len málo. Aj málo môže byť dosť. Aj odpustenie polovice dlhu je viac, ako žiadne odpustenie. Veď „kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom.“
