O hroboch a domoch

CR-21ST

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri...“ Ježiš dnes čistí žalúdok pokrytcom. Mať poriadok vo svojom vnútri je životne dôležité a rozhodne nestačí, aby všetko vyzeralo dobre len na oko. Vtedy sa tomu hovorilo pokrytectvo. Dnes to má aj iné mená, napríklad reklama, marketing, predvolebná kampaň a podobne.

Na druhej strane to vôbec neznamená, že vonkajší vzhľad nie je dôležitý. Je a veľmi.

Telo zosnulého bolo pre starovekých Židov posvätné, preto sa k nemu správali s úctou. Na druhej strane  fyzický kontakt s mŕtvym telom spôsoboval rituálnu nečistotu. Človek, ktorý sa tela dotkol, bol na sedem dní vylúčený z kontaktu s chrámom a liturgiou. Bolo to preto, lebo Jeruzalemský chrám bol považovaný za posvätné miesto, kde smrť miesto nemala.
Starovekí Židia síce mali pohrebiská podobné dnešným cintorínom, no hroby boli aj pri cestách a na poliach, proste tam, kde človek, najmä pocestný a žobrák, zomrel. Bohatí mali hrobky vytesané v skale v záhradách, podobné hrobu, v ktorom bol uložený Ježiš. Ostatní boli pochovávaní do zeme, podobne ako my dnes.
A pretože hroby boli kade-tade a už náhodný dotyk spôsobil, že človek sa stal rituálne nečistým, pred Veľkou nocou ich označili kameňom, očistili alebo obielili. Chránili tak pútnikov, aby sa nestalo, že si človek po niekoľkodennom putovaní kúsok pred cieľom sadne na kameň pri ceste a s hrôzou zistí, že je to hrob. A je po púti do chrámu.

Oboje je dôležité: Aby boli veci dobré vo vnútri, aj aby vyzerali dobre navonok. Veď to, čo je pekné navonok, vťahuje dovnútra. 
Dávaj dnes dobrý pozor aj na to, ako vyzeráš a pôsobíš navonok. Len nebuď obieleným hrobom, ale radšej obieleným domom, miestom, kde druhí nájdu prijatie.

Obrázok od Dimitris Vetsikas z Pixabay

Publikácie a pomôcky