Vyznanie a privinutie

Mária Magdaléna

„Ty si môj Boh… už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo, ako vyschnutá, pustá zem bez vody. Tak ťa túžim uzrieť a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery ťa budú oslavovať.“

Keby som tieto slová počul prvýkrát v živote dnes, na sviatok Márie Magdalény, asi by som si myslel, že ich napísala ona, a nie kráľ Dávid, ktorý žil plus mínus tisíc rokov pred ňou. Myslel by som si, najmä po prečítaní dnešného evanjelia, že to hovorí Magdaléna Ježišovi.

Možno práve v to veľkonočné ráno, keď ju zmŕtvychvstalý Ježiš oslovil menom a ona sa obrátila: „Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: Rabbuni, čo znamená Učiteľ.“ Predpokladám, že vzápätí ho poriadne vystískala, takže po chvíli „jej povedal: Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom...“

Včera som dostal otázku: „Ako môžeme prehlbovať svoju lásku k Bohu?“ Zatiaľ som neodpovedal. Nechali mi pár dní na rozmyslenie, tak nad tým uvažujem. A zdá sa mi, že odpoveď „Ako Mária Magdaléna alebo ako kráľ Dávid“ celkom dáva zmysel.

Dávid v Žalme 63 hovorí o dvoch veciach, ktoré môžeš urobiť pre prehĺbenie svojej lásky k Bohu. Pomenoval som si ich vyznanie a privinutie.

• Vyznanie. „Bože, ty si môj Boh.“ Predstav si, že túto krátku vetu vyslovíš dvakrát za deň, ráno a večer, že to budú tvoje prvé a posledné slová. Nič to nestojí, urobíš to ľahko a postupne to môže v tebe zmeniť veľmi veľa.
• Privinutie. Alebo ďalšia časť verša: „Už od úsvitu sa viniem k tebe.“ Urob zo svojej rannej modlitby privinutie sa k Bohu.

A ďalej hovorí o tom, čo sa stane s telom, očami a ústami. O túžbe, ktorá sa v nich zrodí:

• „Za tebou túži moje telo.“ Za čím túži naše telo, to väčšinou priamo ovplyvniť nevieme. Ale nepriamo áno. Skús to každý deň s vyznaním „Bože, ty si môj Boh.“ A možno po čase vo svojom tele objavíš novú túžbu.
• „Ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť... a vidieť tvoju moc a slávu... Moje pery budú ťa oslavovať.“ A naše oči? Až príliš často túžia vidieť to, čo pre nás nie je. A zatvárajú sa vtedy, keď treba pozerať. A ústa? Keď treba mlčať, chce sa im hovoriť. A naopak. Sprav zo svojej rannej modlitby privinutie sa k Bohu. A možno časom spozoruješ premenu aj na svojich očiach a perách.

Predpokladám, že aj Magdaléna to tak nejako robila.

Fra Angelico, Public domain, via Wikimedia Commons