CR-17NEC
Tretie želanie a múdrosť rozprávok
Viete, aké je najčastejšie tretie želanie v rozprávkach? Niekto chytí zlatú rybku, pošúcha zázračnú lampu, alebo nejakým fíglom donúti čerta – diabla splniť mu tri želania. A ten čert je až nezvykle ochotný. Spomenuli ste si? Áno, tretie želanie zvyčajne smeruje k náprave chýb, ktoré spôsobili predchádzajúce dve. Najčastejšie znamená návrat k životu, aký človek viedol pred želaniami. Zrazu mu ten predošlý život pripadá oveľa normálnejší a príťažlivejší. Jednoducho je to želanie, aby bolo všetko ako predtým.
Toto sú rozprávky. Nevznikli ako pomôcka pri uspávaní detí – to sa volá uspávanka. Rozprávky boli pôvodne určené na rozprávanie hlavne pre dospelých. Ľudia ich vymysleli, aby prostredníctvom nich odovzdali životnú múdrosť. Predsa len, rozprávky sú stráviteľnejšie ako poučovanie, zvlášť pre tých, ktorí sú inak nepoučiteľní.
Čomu sa z nich človek naučí? Napríklad opatrnosti. Obzvlášť vtedy, keď je niekto, kto sa evidentne spolčil so zlom, až podozrivo milý, láskavý alebo „nezištne“ štedrý. Alebo si človek osvojí dôležitú skúsenosť, že keď získa niečo, po čom hrozne túžil, môže zistiť, že to vlastne nikdy nechcel. Často je totiž to najhoršie, čo môžete druhému urobiť, že mu dáte mu presne to, čo chce.
Boh nie je zlatá rybka
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ hovorí dnes Ježiš. „Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“
Lenže Ježiš nie je zlatá rybka ani obézny džin, ktorý sa ledva zmestí do svojej lampy. Hovorí „proste“, ale nehovorí „dostanete, čo ste chceli“. Hovorí „klopte a otvoria vám“, no netvrdí, že to budú práve tie dvere, na ktoré ste klopali.
Boh počúva naše prosby. A dáva nám to, čo potrebujeme. Čo ale nemusí byť vždy identické s tým, čo si myslíme, že potrebujeme. Koniec koncov, rodičia tomu rozumejú. A ich deti, ktoré dostanú na obed rezeň namiesto zmrzliny, to časom pochopia tiež. „Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?“
Veľká malá viera
Niektorí ľudia sa domnievajú, že keď im Boh nedá presne to, o čo žiadali, je chyba buď v Bohu (Boh ma nemá rád, alebo možno ani vôbec neexistuje), alebo v nich samých (som zlý, zle prosím, nemám dostatočnú vieru).
Ale je tu aj iná možnosť. Možno je Boh Otec, ktorý vie, čo potrebujeme, a vie to lepšie ako my sami. A možno to, že sa stále modlíte a uctievate Boha napriek tomu, že nedáva to, o čo prosíte, znamená, že vaša viera je v poriadku.
Tak to bolo aj u Abraháma z dnešného prvého čítania. Všelijako vyjednával s Bohom,´ (aj tomu sa hovorí modlitba) aby zachránil Sodomčanov a Gomorčanov. Boh mu sľúbil všetko, o čo si zažiadal. A aj tak Sodoma a Gomora ľahli popolom.
Boh nezachránil Sodomu pred skazou ani Gomorčanov pred utrpením. Ale možno katastrofou, ktorá postihla tie dve mestá, oslobodil celý región od ich krutovlády. Možno utrpením, ktorým si prešli v posledných chvíľach, zachránil Sodomčanov a Gomorčanov pre večný život.
Nie, toto nie sú rozprávky. Ale je pravda, že táto múdrosť je aj v rozprávkach. Kedy ste naposledy čítali (čítali, nie pozerali) nejakú rozprávku? Nedeľa je na to ako stvorená.
