CR-16ŠT
Prečo vlastne Ježiš hovorí v podobenstvách? Žeby nechcel, aby mu ľudia rozumeli? To predsa nedáva zmysel! Načo by sa potom namáhal s vyučovaním zástupov alebo s vymýšľaním podobenstiev?
Učeníci majú milosť a v rôznej miere sú otvorení pre Božie kráľovstvo. V tomto zmysle je im „dané poznať tajomstvá“. Ale čo s tými, ktorí túto milosť nemajú? Nie je to len preto, že nechcú – na tých sa vzťahuje to Izaiášovo proroctvo, ktoré Ježiš cituje. A sú aj takí, ktorí ešte k učeníctvu nedospeli.
Tým prvým nie je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, pretože sa bránia; Izaiáš hovorí, že prižmúrili oči, aby nevideli. Tým druhým nie je dané, lebo im ešte ani nenapadlo pozrieť správnym smerom.
Ježiš však hľadá spôsob, ako tajomstvo odkryť aj pred nimi. Výhodou podobenstiev je, že sú ako semienka. Nevyrastú hneď. Ich zmysel sa odkrýva postupne a v správnom čase. A tak môže pravda o Kráľovstve zasiahnuť jedných i druhých vtedy, keď budú konečne ochotní (prvá skupina) alebo pripravení (druhá skupina) pozerať, počúvať a chápať. Môže sa tak stať aj napriek tomu, že práve nebude po ruke nikto, kto by im o Kráľovstve hovoril.
Čo tak prečítať si dnes zopár podobenstiev a nechať tak Krista, aby do vás zasial nejaké to semienko tajomstva? Vôbec neprekáža, že tie podobenstvá sú notoricky známe. Sú to mnohovrstevné príbehy, v ktorých človek vždy nájde niečo nové. Navyše, je to Božie slovo – živé a účinné. Peknú zbierku podobenstiev nájdete napríklad v 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša.
