CR-15UT
V tomto týždni nás od nedele sprevádza nádherná kolekta – modlitba dňa. Je to modlitba, ktorú kňaz prednáša na začiatku liturgie. Tieto modlitby majú pevnú štruktúru. Začínajú oslovením, v našom prípade znie „Bože“, a pokračujú anamnézou – pripomienkou spásnej udalosti. V tomto konkrétnom prípade sa pripomína, že Boh ukazuje „blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu.“ To je krásne vyjadrenie spôsobu, akým nás Boh zachraňuje: ukazuje nám cestu. Potom prichádza na rad prosba, ktorá je v priamom súvise s anamnézou: „Pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.“ A záver tvorí doxológia – presne stanovená liturgická formula, ktorá vyjadruje chválu Bohu a slúži na povznesenie mysle a srdca k jeho sláve a milosti.
V dnešnej kolekte sa pripomína, že Boh ukazuje „blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu.“ Ale čo to má spoločné s prosbou, ktorá nasleduje?
Pripomína mi to úvod konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi: „Svetlom národov je Kristus.“ Konštitúcia dostala pomenovanie práve podľa týchto prvých slov: Lumen Gentium – Svetlo národov. Lenže latinské slovo „gentes“ znamená nielen národy, ale aj pohania. Takže by sa to dalo preložiť aj ako Svetlo pohanov, teda tých, čo blúdia, tých, čo sú vo tme, tých, čo nemajú svetlo.
„Svetlom národov je Kristus..., ktorý žiari na tvári Cirkvi,“ dodávajú konciloví otcovia o pár riadkov ďalej.
A práve o to ide v našej modlitbe. Pretože Cirkev nás nepokladá za tých, ktorí blúdia a potrebujú svetlo, aby sa vrátili. V prosbe „Pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu,“ je ukrytá výzva, aby sme my kresťania boli tým svetlom Pánovej pravdy, Kristovým svetlom, ktoré žiari na tvári Cirkvi.
Ako na to?
Máme dve hlavné úlohy:
- Odmietaj dnes všetko, čo sa protiví tvojej viere.
- Usiluj sa o to, čo zodpovedá tvojmu kresťanskému povolaniu.
Len treba dať pozor, či sa to, čo odmietame, skutočne protiví našej viere. Nie je to totiž to isté, ako keď nám niečo alebo niekto „protiví“ v zmysle prekáža alebo je nepríjemný. Ide o zásadný rozpor s učením a hodnotami našej viery.
