CR-14ST
Je mnoho spôsobov, ako sa postaviť k vlastnému utrpeniu. Od popierania, cez hnev a obviňovanie všetkého a všetkých, vrátane Boha, cez rezignáciu až po akceptáciu. V dnešnom prvom čítaní sme svedkami prístupu, na ktorý často, na svoju škodu, zabúdame.
O čo ide? V Kanaáne je hladomor. Keď sa už inak nedá, vyberú sa Jakubovi synovia, Jozefovi bratia, hľadať záchranu v Egypte. Netušia, že človek, ktorému sú vydaní na milosť a nemilosť, je ich brat, ktorého pred rokmi predali do otroctva. Jozef sa im nedá hneď spoznať. Najskôr podrobí skúške ich charaktery.
A ako to vyhodnotili oni? Medzi sebou si vraveli: „Právom takto trpíme, lebo sme sa previnili proti nášmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme. Preto na nás doľahlo toto trápenie.“
Výborne. Konečne majú trochu sebakritiky. Konečne sú ochotní hľadať chybu aj v sebe a priznať si, že to, čo prežívajú, je aspoň z časti aj dôsledok ich vlastných previnení.
Niekedy to tak Boh robí, ak je to jediný spôsob, ako ľudí priviesť k rozumu. Možno aj teraz. Desaťročia sme si užívali nezaslúžený nadštandard. Či už ide o lacnejšie tovary produkované novodobými otrokmi v Ázii, ktorých osud nám bol ľahostajný, alebo relatívne lacnú ropu a zemný plyn, ktorých kúpou sme podporovali zločinecké režimy. Ignorovali sme vojny, hlad, utrpenie a vykorisťovanie vo svete.
Možno teraz „právom takto trpíme, lebo sme sa previnili proti nášmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme. Preto na nás doľahlo toto trápenie.“ Aj keď to ani zďaleka nie je také trápenie, aké prežívajú iní.
Malo by nás to pohnúť k priznaniu si svojho podielu viny, k pokániu a náprave. Alebo môžeme veci popierať, zľahčovať, hnevať sa alebo obviňovať všetko a všetkých.
Nech už boli tí Jozefovi bratia akýkoľvek, to, čo si medzi sebou vraveli, je inšpiratívne: „Právom takto trpíme, lebo sme sa previnili proti nášmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme. Preto na nás doľahlo toto trápenie.“
