CR-13UT
V jubilejnom roku často počúvame, že žiaden hriech nie je taký veľký, aby sa Boh nad človekom nezmiloval. Lenže keď čítame príbeh o Sodome a Gomore, vyzerá to tak, akoby sa tam hovorilo o nejakom inom Bohu. Ťažko je počúvať o tisícoch hriešnikov, ktorých v priebehu pár minút zaživa strávil oheň, a vzápätí so žalmistom spievať: „Mám pred očami, Pane, tvoju dobrotu.“
Je jasné, že Sodomčania dostali svoj trest. No nesmieme zabúdať, čo je zmyslom trestu. Často si totiž trest mýlime s pomstou. No zmyslom trestu je náprava a očistenie. Sodomčania asi nádej na nápravu nemali. Možno zašli tak ďaleko, že sa už nedokázali od zla odvrátiť. Snáď preto ich nechal v posledných chvíľach ich života trpieť. Lebo utrpenie očisťuje. A radšej bolestné zomieranie ako večné zatratenie. Snáď ich tým zachránil pre večnosť. Snáď to bol posledný spôsob, ako sa nad nimi zmilovať.
Je v tom veľa „možno“, „zrejme“, „snáď“ a „asi“. Ale keď na nejakú udalosť nazeráme s vierou, je to tak vždy. Aj keď ide o naše vlastné bolesti.
