VN-08NEC - Turíce
Spôsobov, akými Pán dáva človeku svojho Ducha, je takmer nekonečno. V prvom čítaní liturgie Turíc počúvame, ako Duch Svätý zostúpil na učeníkov priam spektakulárnym spôsobom: hukot z neba, ohnivé plamienky a cudzie jazyky. Zato spôsob, o ktorom čítame v evanjeliu, je oveľa intímnejší a privátnejší. Ježiš dýchol na učeníkov a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Symbolika Ježišovho dychu
V geste, ktoré Ježiš urobil – v tom dýchnutí – je hlboká symbolika. Pripomína to moment stvorenia človeka. „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou,“ čítame v druhej kapitole Knihy Genezis.
Je pravdepodobné, že apoštoli, ukotvení v biblickej kultúre Starého zákona, Ježišovo gesto pochopili práve týmto spôsobom. Boli totiž paralyzovaní, akoby bez života či bez duše, plní strachu sa skrývali pred všetkým a všetkými. A práve na týchto ľudí akoby bez duše Ježiš dýchol, dal im Ducha Svätého a oni akoby novým spôsobom ožili.
Pamätáte na tie covidové časy, keď sa človek niekedy nemohol poriadne nadýchnuť? Bránili nám v tom tie rúška a respirátory. Chránili sme sa nimi pred vírusom, ktorý poletoval všade okolo. A keď potom človek prišiel niekam, kde to bolo bezpečné, a niekedy aj po pár hodinách konečne tú vec zložil z tváre a nadýchol sa… Predstavujem si, že keď Ježiš dýchol na apoštolov a povedal „Prijmite Ducha Svätého,“ zhlboka sa nadýchli práve takýmto spôsobom.
Čo z nás vychádza?
Samozrejme, respirátory boli dôležité aj kvôli tomu, aby sme chránili ostatných pred tým, čo vychádza z nás samých. Lebo dýchnuť na druhého môže byť niekedy nebezpečné.
Napríklad keď mama zastaví svojho odrasteného pubertiaka, ktorý sa vrátil domov dosť neskoro, a vyzve ho: „Dýchni na mňa!“ – pravdepodobne to pre neho neveští nič príjemné.
Alebo, ako to bolo v jednej zmodernizovanej rozprávke: Princ Bajaja hovorí drakovi: „Drak, ty si pil! Dýchni na mňa.“ A drak dýchol…
Ale vážne: Dôležité je nielen zhlboka sa nadýchnuť a prijať Ducha Svätého, ale zároveň aj dbať na to, čo z nás vychádza, čo, takpovediac, vydychujeme. Lebo tým môžeme celkom otráviť ľudí okolo seba.
Napríklad slová, ktoré z nás vychádzajú. Poznáte tú múdrosť: „Kým neotvoril ústa, pokladali sme ho za filozofa. Za kresťana. Alebo za slušného človeka. Teraz vieme, že je…“
Posolstvo Božieho slova je v tejto veci jasné. Z človeka, ktorý prijal Ducha Svätého, vychádzajú slová, ktoré stoja za to, aby boli vyslovené.
- Sú to slová odpustenia. „Komu odpustíte…“ hovorí Ježiš.
- Slová pokoja. Dýchol na nich a povedal im: „Pokoj vám.“
- A slová svedectva o Kristovi, ako to vidno z prvého čítania.
Zhlboka sa nadýchni a prijmi Ducha Svätého. Prijmi a odovzdávaj. Napríklad aj slovami.
