Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Evanjelista Lukáš rozprávanie o prvom rozmnožení chlebov trochu skrátil. Jeho kolega Marek napríklad hovorí viac aj o tom, ako sa učeníci vyhovárali, keď im Ježiš ukázal davy ľudí a povedal: „Vy im dajte jesť!“ Hneď začali s tým, koľko chleba a peňazí nemajú a ako sa to celé nedá. Ale Ježiš akoby nad tým len netrpezlivo mávol rukou aby im naznačil, že nie je dôležité, čo nemajú, ale čo majú. „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ hovorí im v Markovom evanjeliu.
Myslím, že je to dôležitá myšlienka. Ježiš nám ukazuje na ľudí, ktorí trpia rôznymi nedostatkami a hovorí: „Vy im dajte jesť!“ Samozrejme, že nemáme. Presnejšie: samozrejme, že máme pocit nedostatku. Mimochodom, ten budeme mať vždy, majú ho aj tí najbohatší ľudia. Ale pocit nedostatku nie je to isté ako nedostatok.
Ježiš vedie učeníkov, aby sa nenechali týmto pocitom ovplyvniť. Chce, aby radšej premýšľali, ako sa to dá, nie ako to nejde. Preto ich pošle zistiť, koľko jedla majú. Nie je to veľa. Nemajú „viac ako päť chlebov a dve ryby.“ Trochu málo pre päťtisíc mužov.
Bolo to málo. Ale Ježiš to málo prijal, rozlámal a rozdelil všetkým tak, že nikomu nechýbalo, ešte aj zostalo. My niečo také nedokážeme. Nie je v našej moci robiť zázraky tohto druhu. Ale, na rozdiel od iných, máme medzi sebou Ježiša, v ktorého moci to je. Preto je normálne, ak kresťanom ide delenie sa lepšie. A preto sú lakomstvo, závisť či neochota pomáhať alebo deliť sa s inými zvlášť zlým znamením u kresťanov.
Ku dnešnej slávnosti patrí eucharistická procesia. Premýšľam nad tým, prečo nesieme chlieb, ktorý sa stal Kristovým telom, v monštrancii (to je tá ozdobná schránka) a ukazujeme ho všetkým. Mimochodom, slovo monštrancia má svoj pôvod v latinčine. Pochádza zo slova „monstrare“, čo znamená „ukázať“ alebo „predvádzať“. Takže skutočne ide o ukazovanie.
Nie však o to, aby sme sa ukázali my, aby sme demonštrovali svoju zbožnosť, početnosť, moc alebo bohatstvo. Ide o to, aby sme ukázali, že máme Ježiša. Že máme chlieb pre všetkých.
