Peter je jedným dvojice učeníkov, ktorí pripravovali Veľkonočnú večeru. A tak mu aj pri hostine pripadlo miesto, ktoré je v zasadacom poriadku židovského stolovania vyhradené pre sluhu. Sedí úplne na kraji, aby mohol obsluhovať. Je od Ježiša najďalej. A tak keď Ježiš umýva učeníkom nohy, príde k nemu ako k poslednému. Peter má dosť času, aby to všetko v ňom vrelo. Prečo?
1. Peter je služobník. To je jeho úloha pri večeri. On má obsluhovať. A on má ostatným umývať nohy.
2. Ježiš je Mesiáš. Peter verí, že je Boží Syn. Veď ho oslovuje "Pane". Mesiáš naozaj nemá čo niekomu umývať nohy, to sa fakt nehodí. Možno sa Peter celý ten čas vnútorne hecuje. Hnevá sa, že ostatní na to nič nehovoria. A tak, keď sa konečne dostal na rad, vychrlí zo seba: "Pane, ty mi chceš umývať nohy? [...] Nikdy mi nebudeš umývať nohy!" Je sympatické, že Peter má jasno v tom, kto je kto. Na to potrebujeme pamätať aj my.
A Ježišova odpoveď? "Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš." Naozaj je to dôležité, ide o všetko. "Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou."
Peter sa podvolil, pretože chce byť s Ježišom. Nič dôležitejšie pre neho nie je. "Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" hovorí. Učí nás tak kľúčovú vec: Nie je až tak dôležité, či vždy všetkému rozumieme. Ani či vždy hneď so všetkým súhlasíme. Dôležité je, či chceme byť s Ježišom a či sme kvôli tomu ochotní poslúchnuť.
"Teraz ešte nechápeš, čo robím", hovorí Ježiš. A pridáva evanjelium, dobrú správu: "Neskôr pochopíš."
A na záver hovorí: "Aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám." Jasné, že nejde o hygienu. Ide o vzájomnú službu. To chce od nás: Aby sme si navzájom slúžili. Ja tebe, ty mne. "Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám", hovorí.
Čo budeme robiť?
