VN-02NEC
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" Tak začína Jánov opis jedného z najdôležitejších stretnutí v dejinách. A treba povedať, že je to opis dosť neúplný. Ján nehovorí, či Ježiš zaklopal a vošiel, či mu niekto otvoril, alebo prešiel akoby tam žiadne dvere ani neboli. Nehovorí nič o tom, ako dlho stretnutie trvalo, alebo o čom sa rozprávali. A nehovorí ani o tom, ako a kedy Ježiš odišiel. Vlastne to je pre rozprávania o stretnutiach so Zmŕtvychvstalým typické. Až na skúsenosť Emauzských učeníkov, ktorým Ježiš v jednom momente zmizol spred očí, v ostatných rozprávaniach Ježiš akoby neodišiel.
Asi to tak je. Ježiš vstúpi do našich životov a už neodíde. I keď sa môže stať, že ho stratíme z očí. Ak v našom živote potom zrazu nie je, je to možno tým, že sme odišli my...
Ján nespomína mnoho detailov pretože nepíše, aby uspokojil našu zvedavosť, ale, ako hovorí v závere state, aby sme "verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby (sme) vierou mali život v jeho mene." Teda to ostatné by nám síce neuškodilo. Ale k tomu, aby sme uverili Ježišovi, to nepotrebujeme. V druhom čítaní sme počuli, ako mu Ježiš (hoci v inej situácii) hovorí: "Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom." Potrebujeme sa ale zamerať na to, čo Ján napísal. Poďme sa na to pozrieť.
1. Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám! Ježiš prichádza. Jeho miesto je v strede, v centre našej pozornosti, záujmov, motívov a cieľov. A prináša pokoj. Prijmi ho.
2. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás, hovorí. Koho, kam a ku komu? Učeníci to pochopili. Ján spomenie, že hovorili Tomášovi: "Videli sme Pána." Ježiš nás posiela k tým, ktorí ho ešte nevideli, k tým, ktorí mu neveria, že je živý.
3. Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Ísť za tými, ktorí neveria, alebo dokonca tvrdohlavo odmietajú veriť a ťukajú si na čelo ako Tomáš, to chce veľkú vnútornú silu. Oni aj my sme dostali Ducha Svätého, aby sme to zvládli, aby sme mali si ísť s odpustením.
Podarilo sa. Hoci to asi neprebiehalo tak, ako by si to učeníci priali. Nedokázali presvedčiť Tomáša, že Ježiš žije. Napriek tomu to bol úspech. Pretože "o osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi." Oni sa nevzdali. Ani ty to nemôžeš vzdať.
4. "O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: Pokoj vám!" Toto je evanjelium, skutočne radostná zvesť: Ježiš prichádza pravidelne, nedeľu čo nedeľu, je tam, kde sme zhromaždení, aby sme počúvali jeho slovo a slávili Eucharistiu. Dnes je tu. Urobme mu miesto vo svojom strede.
5. "Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili." Tomáš videl rany na Ježišových rukách a boku a konečne mu uveril. A vtedy Ježiš povedal niečo dôležité a radostné o tvojej viere. Si blahoslavený, pretože veríš, aj keď nevidíš. Si blahoslavená, pretože si uverila aj bez toho, aby si sa dotkla rán. Nech nikto nespochybňuje tvoju vieru.
A čo bolo ďalej? O tom už Ján nepíše, pretože je si istý, že to vieme. Učeníci, už aj s Tomášom, hovorili ďalším a ďalším: "Videli sme Pána." Niektorých presvedčili, iných priviedli na stretnutie s Ježišom.
A čo bude ďalej? Na konci nedeľnej omše zaznie výzva: "Choďte v mene Božom." Tentoraz aj s trojitým aleluja. A my pôjdeme a budeme svedčiť: "Videli sme Pána." Niektorých presvedčím, iných privedieme na stretnutie s Ježišom. Čo ty na to?
