VN-01NEC - Veľkonočná vigília
"V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili." Sú to praktické ženy. Kým ostatní nevedia čo robiť a len sa skrývajú, ony robia to, čo treba. Idú dokončiť pohrebný rituál. Keď nevieš čo robiť, rob to, čo treba.
"Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli." Ešte pred chvíľou si mysleli, že ich najväčším problémom bude odvaliť kameň. Mýlili sa. Práve zistili, že nemôžu urobiť to, čo treba, pretože to už netreba. Nemôžu pomazať Ježišovo telo, pretože tam nie je.
Miesto neho sú tam dvaja svedkovia. Lukáš nehovorí, či sú to anjeli alebo nie. Asi preto, aby sme neboli v pokušení nechať svedectvo len na anjelov.
Ženy majú strach. Z čoho, z koho? Z prázdneho hrobu. Z toho, že ničomu nerozumejú. Že nevedia, čo sa stalo. Možno aj z tých dvoch mužov v žiarivom odeve.
"Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei...", hovoria im neznámi. Liekom na strach je spomenúť si na Ježišove slová. Pomohlo. Keď sa "rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu" a urobili to, čo bolo naozaj treba, "všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným."
Neverili im. Evanjelista hovorí, že im to pripadalo ako blúznenie. Ale stačilo to na to, aby sa Peter išiel pozrieť.
Čo to má spoločné s nami? Keď prídeš v nedeľu ráno do kostola k Božiemu hrobu, nájdeš ho prázdny. Teda v niektorých kostoloch ho možno už ani nenájdeš :-). Ale nájdeš tam svedkov. Nie anjelov, ľudí ako ty a ja. Kresťanov, ktorí majú pre teba dobrú správu o tom, že Ježiš žije. Pridaj sa k nim a ako tie ženy všetko zvestuj "všetkým ostatným." Nerieš, či sa bojíš alebo nie, aj ony sa báli. Nerieš, či ti uveria alebo nie, aj o nich si mysleli, že sa zbláznili. Proste hovor všetkým, že Ježiš žije.
