Pôst-01NEC
Uvažujem nad tým košom, pretože mi pripomína obetné dary pri svätej omši. Vlastne som si pri tých slovách predstavil hneď päť košov: kôš vďačnosti, viery, štedrosti, pokánia a kôš zázrakov. Myslím, že môžu byť hodnotným programom pre tohtoročné Pôstne obdobie.
1. Kôš vďačnosti. Izraeliti prinášali ako obetu prvé plody z novej úrody, aby tak prejavili svoju vďačnosť Pánovi. Nežili vo svete globálneho obchodu ako my. Keď sa dnes neurodí dostatok pšenice u nás, nakúpime ju na burze zo zahraničia a väčšina ľudí rozdiel ani nezbadá. Keď postihla neúroda ich, prišiel hladomor.
Možno by ste mohli vo svojej farnosti zaviesť prinášanie obetných darov aspoň pri nedeľnej liturgii. Zveriť službu môžete každý týždeň inej rodine a dať im príležitosť drobným darom vyjadriť svoju vďačnosť Pánovi.
2. Kôš viery. Kôš s obetnými darmi bol svojím spôsobom aj vyznaním viery. Išlo totiž o obetu z pr-votín úrody. Ešte nemohli vedieť, čo bude ďalej, či neprídu požiare alebo nepriatelia, či im nakoniec ten kôš nebude chýbať. Je ľahké darovať trochu z toho, čo človek nepotrebuje. Priniesť obetný dar niekedy znamená s vierou sa vystaviť aj neistote.
3. Kôš štedrosti. Súčasťou slávenia svätej omše vo Štvrtok Pánovej večere (Zelený štvrtok) je pro-cesia, v ktorej „veriaci môžu priniesť okrem chleba a vína aj dary pre chudobných“ (Štvrtok Pánovej večer, 14. In: RM, 283). Dary pre chudobných, ktoré sú ovocím pôstu.
V jednej knihe ma zaujalo české slovo potřebný. Toto prídavné meno má totiž dva významy. Prvý je spoločný so slovenčinou, označuje niekoho, kto je potrebný, pre niečo nevyhnutný. Ale v češtine toto označuje aj človeka, ktorý je núdzny, nemá naplnené základné potreby.2 Ale je tu aj hlbší zmysel. Núdzni sú potrební. Zvlášť v Pôstnom období. Nielen oni potrebujú nás, ale aj my potrebujeme ich, aby sme mohli položiť pred Pánov oltár kôš štedrosti.
Na začiatku Pôstneho obdobia môžete vo farnosti vytvoriť zoznam jednotlivcov, domácností či skupín, ktoré potrebujú pomoc. A môžete sa za nich postiť, to znamená žiť, jesť, obliekať alebo zabávať sa skromnejšie, (za) menej, lacnejšie… Za ušetrené prostriedky môžete spoločne kúpiť dar pre chudobných z vášho zoznamu.
4. Kôš pokánia. „Egypťania nás týrali… Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou“, hovoril staroveký Izraelita, keď priniesol svoj obetný dar. Nie je tam ani jediná zmienka o frflaní, reptaní a vzburách Hebrejov, ktoré Boh znášal celých štyridsať rokov exodu, kým ich konečne dostal do zasľúbenej krajiny mlieka a medu. Trvalo štyridsať rokov, kým zmenili zmýšľanie o sebe, druhých i o Bohu. Proces zmeny zmýšľania tohto druhu nazvali starovekí Gréci slovom metanoia, my ho prekladáme slovom pokánie.
Obetný dar, ktorý prinesieme pred Pánov oltár, by mal byť aj ovocím pokánia. Pri pokání totiž nejde len o obrátenie sa od zlého k dobrému, ale aj o odvrátenie sa od dobrého k najlepšiemu, k Bohu. Pápež František hovorí, že neexistuje „lepší spôsob, ako spoznať Boha, než sa s ním zmieriť a okúsiť jeho odpustenie.“ A predsa nás toľko dobrých vecí oberá o príležitosť sláviť pokánie a zmierenie a spoveď si nechávame až posledné dni tesne pred sviatkami. Pre dobré a dôležité odkladáme na poslednú chvíľu lepšie a dôležitejšie. To dobré treba vložiť do koša a priniesť pred Pána, aby nás to viac nezdržovalo.
Odpustenie, ktoré prijmeme vo sviatosti zmierenia, i to, ktoré darujeme tým, čo ublížili nám samým, „nezmení minulosť, nemôže zmeniť to, čo sa už stalo,“ hovorí pápež František. Ale môže „zmeniť budúcnosť a umožniť žiť inak, bez nevraživosti, urazenosti a pomsty. Budúcnosť osvietená odpustením umožňuje hľadieť na minulosť inými, pokojnejšími očami, hoci stále zaliatymi slzami.“ Inými slovami umožňuje nám zmeniť zmýšľanie o tom, čo bolo, je a bude.
Štvrtú pôstnu nedeľu, ktorá je prakticky v strede Pôstneho obdobia, nazýva liturgia nedeľou radosti, Laetare. Už dvanásť rokov pápež František vyzýva, aby sa pred nedeľou Laetare farnosti zapojili do iniciatívy 24 hodín pre Pána. Kľúčovým prvkom iniciatívy je vytvorenie príležitostí pre slávenie sviatosti zmierenia. Teda ide o to, aby sme so spoveďou nečakali do konca Pôstneho obdobia, ale aby sme nedeľu radosti slávili plní radosti z odpustenia.
Vo svojej farnosti môžete pouvažovať, ako sa v jubilejnom roku pripojiť k tejto iniciatíve.
5. Kôš zázrakov. Napokon obetný dar, ktorý prinášame pred Pánov oltár, je aj košom zázrakov. V staroveku chlieb a víno na Eucharistiu vybrali z obetných darov, ktoré priniesli veriaci. Dnes to nie je možné, liturgické normy pre chlieb a víno, ktoré môžeme pri svätej omši položiť na oltár, aby sa stali telom a krvou Krista, sú prísnejšie.
A predsa nič z toho, čo prinášame ako obetný dar, žiadny z plodov nášho pôstu a pokánia, nie je bezcenný. Pán ho požehná a rozmnoží, aby priniesol požehnanie druhým. Každý dar má zmysel. Aj keď sa možno nikdy nedozvieme, aký zázrak jeho prostredníctvom Pán urobil. Vlastne možno sú práve také dary najzmysluplnejšie.
Mojžiš v prvej vete prvého čítania Prvej pôstnej nedele hovorí: „Kňaz vezme kôš z tvojej ruky, položí ho pred oltár Pána, tvojho Boha, a ty pred Pánom, svojím Bohom, povieš…“ Premysli si, čo povieš, keď prinesieš svoj obetný dar.
