CR-08NEC
Poznáte to: "Kým neprehovoril, všetci ho mali za múdreho a rozhľadeného človeka. Teraz je to už jasné." Slová sú dôležité. Pomáhajú nám pochopiť, koho máme pred sebou. Tú skúsenosť má aj Sirachovec. V dnešnom prvom čítaní nám radí: "Nechváľ nikoho, kým neprehovorí, lebo reč je skúšobným kameňom pre ľudí." Ježiš to v dnešnom evanjeliu vyjadruje podobenstvom: "Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí."
Lenže dnes je tu problém. Kedysi mali ľudia ovocie zo stromu, dnes ho máme zo supermarketu. Kedysi vedeli povedať: "Táto hruška je z tamtoho stromu a toto jablko z jablone v kúte záhrady." Dnes nevieme s istotou ani len to, z ktorého kúta planéty sa k nám ovocie dostalo, nie to ešte aby sme poznali strom alebo človeka, ktorý ho vypestoval.
Ani so slovami to nie je lepšie. Aj tie sa stali tovarom, ktorý (sa) predáva. A v globalizovanom svete sa slová presúvajú z jedného kúta planéty na druhý oveľa rýchlejšie, ako tie jablká a hrušky.
Navyše slov a ovocia je dnes toľko, že im venujeme iba minimálnu pozornosť, aj to len v okamihu, keď ich hltáme. Kedysi, keď ľudia nemali mnoho, ovocia ani slov, všetko dôkladne prežuli, venovali tomu viac času i pozornosti. Keď niekedy uprostred treskúcej zimy zjedli posledné zvráskavené jablko vedeli, že najbližšie ochutnajú až na jeseň. A že prehodiť pár slov s niekým iným, než s blízkymi, budú môcť až o pár dní alebo týždňov, keď zima povolí a oni budú môcť zájsť aj do susednej dediny. A tak aspoň premýšľali o tom, čo počuli. A možno aj o tom, čo povedia, až sa konečne stretnú.
Napriek tomu je toto rozlišovacie kritérium stále platné, hoci je pre nás ťažšie použiť ho. Počúvaj, čo druhý hovorí. Premýšľaj nad tým. Vráť sa v myšlienkach k tomu, čo si počul. Nebuď povrchný. Má to zmysel: "Slovo odhalí, ako zmýšľa srdce človeka", hovorí Sirachovec. Pomôže ti to rozpoznať ľudí. Buď kritický. Len pamätaj, že slovo kritika nepochádza zo slovenského slova krik, ale z gréckeho krinein, čo znamená rozlišovať, triediť, posúdiť.
No Ježišovo podobenstvo nás posúva ešte ďalej. Nejde len o slová tých druhých, ide o tie, ktoré hovoríme my sami. Aké je ovocie tvojich úst? "Pri hokeji sa ukáže, čo je v človeku", hovoril mi toť kamarát. Sám hráva hokej a narážal na to, že keď sú emócie vybičované, z človeka vylezie všeličo nelichotivé. "V peci sa skúšajú výrobky hrnčiara a spravodlivosť človeka v skúške súženia", hovorí to isté inými slovami Sirachovec.
V hraničných situáciách, v hneve, strachu, trpkosti, chorobe, beznádeji, strese..., proste v kritických chvíľach, sa v tele vypnú všetky menej dôležité mechanizmy a všetko sa sústredí na prežitie. Vtedy človek nehľadí na ohľady a mienku druhých, vypne sa v nás hanblivosť aj obavy o to, čo povedia druhí. Vtedy z nás vylezie všeličo. Z toho sa treba poučiť. Zistíš, čo je tvoje slabé miesto, ktoré treba posilňovať. Len keď je priehrada plná, jasne vidno, kde všade voda presakuje. Presne tam potrebuje priehrada rekonštrukciu. "Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro," hovorí dnes Ježiš. Všímaj si, čo vynášaš na svetlo.
A ešte je tu jeden rozmer podobenstva. Ak som už raz našiel ovocie, ktoré je široko ďaleko najlepšie, nemám dôvod skúšať to s inými stromami. Ty si spoznal ovocie stromu menom Ježiš. Myslíš, že niekde nájdeš lepšie a chutnejšie? Lacnejšie možno áno. Asi nájdeš aj také, čo bude na pohľad krajšie a vábivejšie, to je koniec koncov reklama, ktorá zabrala už v raji.
So slovami je to podobné. Je ich kopa. Určite nájdeš také, ktoré sa ti budú páčiť viac ako tie Kristove. Ale nenájdeš také, ktoré by boli lepšie. "Z plnosti srdca hovoria jeho ústa."
