CR-07NEC
Premýšľali ste niekedy, čo si o nás myslí Boh? Dnes pri liturgii spievame nádherný Žalm 103. Kráľ Dávid (autor žalmu) v ňom ospieval Božie milosrdenstvo. Tá pieseň je odrazom toho, čo Dávid veril o Bohu, sebe a o nás.
Dávid je si istý, že Boh ťa má veľmi rád. Hovorí, že Boh "ti odpúšťa všetky neprávosti" a že "nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí." To nie je ako keď niekoho naštveš a on ti povie, že ti to nikdy neodpustí alebo že nikdy nezabudne. Je to ako keď poprosíš o odpustenie a ten druhý povie, že sa nič nestalo. Obom je vám jasné, že sa stalo. Ale on sa chce správať tak, aby tá skúsenosť nepokazila váš vzťah.
Kráľ Dávid verí, že pre Boha nie je nič cennejšie ako ty. Si pre neho tak dôležitý, že by za teba zaplatil akékoľvek výkupné. "On vykupuje tvoj život zo záhuby", spievame dnes s Dávidom. Keď tie slová pred plus mínus tritisíc rokmi napísal, netušil, že Ježiš, Boh, ktorý sa, asi tak tisíc rokov po Dávidovi, stane človekom, dá ako výkupné za teba, za mňa, aj za Dávida, svoj život.
Keď do žalmu napísal, že Boh je "zhovievavý a dobrotivý nesmierne" a že sa vždy zmiluje tak, "ako sa otec zmilúva nad deťmi", vedel o čom hovorí. Veď sám mal na svedomí všeličo.
Boh ťa ľúbi. Nie preto, že si dokonalý. Si hriešny človek. Tak, ako ja, ako Dávid, ako ktokoľvek, koho poznáš. Boh ťa ľúbi ťa preto, že ON JE dokonalý. Hriechy si treba priznať, prosiť o ich odpustenie a odpustenie prijať. "On ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy", uisťuje Dávid.
Otázka je, čo s týmto poznaním urobíme. Potrebujeme zmeniť zmýšľanie. O sebe, o Bohu, o druhých ľuďoch, o svete. Veľmi pekne to vystihuje modlitba dnešnej nedele: "Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou."
V Žalme 103 Dávid hovorí o tom, ako zmýšľa Boh. Je milosrdný, neodsudzuje, odpúšťa, dáva. Ježiš nás v dnešnom evanjeliu nabáda, aby sme boli takí istí, ako náš Boh: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám."
Výborným príkladom je sám Dávid, ktorý je aj hrdinom dnešného prvého čítania. To bol ešte kráľom jeho svokor Saul. Saul už nebol dobrý kráľ, svojej krajine už dávno nevládol dobre. Pravdu povediac chvíľami nevládol ani sám sebe. Zdá sa, že bol psychicky chorý a jeho výbuchy zúrivosti boli hrozné. Často si to odskákal práve jeho zať Dávid. Saul dokonca proti nemu rozpútal občiansku vojnu. Dávid mal viacero príležitostí Saula zabiť, o jednej z nich dnes počúvame v prvom čítaní. Mohol tak razom vyriešiť svoj problém i problém celej krajiny. Dávid rozhodne nebol, čo sa zabíjania týka, nijako útlocitný. Ale na Saula nesiahol. "Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?", hovoril svojmu vernému pobočníkovi Abisaimu.
K tomuto nepriateľovi bol Dávid milosrdný, ako je milosrdný náš Nebeský Otec. K iným nie, nebol dokonalý. Ale k Saulovi áno a v tom je nám príkladom. Odmietol ho odsúdiť na smrť, a nebol odsúdený. Odpustil. So Saulom to pohlo len na chvíľu a čoskoro sa všetko zase vrátilo do starých koľají. Ale Dávidovi to aj tak dávalo zmysel.
Slávime Jubilejný rok. Čas veľkého odpustenia a veľkého odpúšťania. Ježišove slová sú programom jubilea: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám."
Ak miluješ svojho nepriateľa, neznamená to, že musíš k nemu cítiť niečo pozitívne. Môžeš, ale nemusíš. Nerozhodujeme o tom, čo budeme cítiť a čo nie. Rozhodujeme o svojich postojoch a skutkoch. Byť milosrdný neznamená nechať si skákať po hlave. Odpúšťajúci nie je to isté ako nepoučiteľný.
Dávid bol voči Saulovi milosrdný, neodsúdil ho na smrť, odpustil mu. Ale poučil sa. Pochopil, že Saul je chorý a inak tu už nebude. Naučil sa s tým žiť a už nikdy mu nedal príležitosť, aby sa ho Saul opäť pokúsil pribodnúť kopijou o stenu ako to urobil v jednom zo svojich záchvatov zúrivosti.
